Vari najväčšiu radosť zo sobotňajšieho víťazstva Seničanov pod Zoborom (0:1) mal Nitran Jozef Dojčan. Futbalista s koreňmi na Veľkej Doline odišiel ešte ako dorastenec do Interu Bratislava, no neskôr opäť obliekol už seniorský dres Nitry, potom hosťoval v Topoľčanoch, aby vlani prestúpil definitívne do Senice, s ktorou po roku vybojoval postup do druhej ligy. „Išli sme pre bod a vidíte, napokon máme všetky tri,“ smial sa spokojný „Jogi“ po zápase. „Na domácich sme boli dobre pripravení, veď pred desiatimi dňami sme tu hrali, a preto sme vedeli, čo môžeme od koho čakať. A aký recept sme vymysleli na ubránenie Jelšica? Nič zvláštne, chlapci si ho však zodpovedne preberali, a hoci je to veľmi nepríjemný útočník, ustrážili sme ho.“ Zápasy v Nitre znamenajú pre Dojčana vždy aj návrat domov a vtedy sa patrí ukázať. Jozef sa predviedol naozaj dobre, ba dokonca strelil jediný, rozhodujúci gól zápasu. „Tri body sú pre mňa obrovským zadosťučinením, veď tu som vyrastal a veľmi ma mrzí, že som musel odísť. Na penaltu sme boli určení traja, no ja som ju chcel veľmi premeniť, preto som zobral zodpovednosť na seba,“ opisoval 27-ročný futbalista svoje pocity. Bez preháňania, v sobotu bol najlepším hráčom, Nitranov držal na dištanc od svojho brankára a za veľa svedčí aj fakt, že zápas dohrával so suchým dresom...
Apropó, výkon domáceho mužstva. Bol slabý ako už dávno nie. Prehra môže mrzieť aj preto, že sa začína rozprávať o rozšírení prvej ligy na 14 mužstiev, čo by znamenalo postup pre prvých päť celkov. V sobotu viacerí hráči Nitry akoby ani nechceli hrať, no príčiny si zatiaľ môžeme iba domýšľať. Okrem plynu však zrejme začínajú byť problémom opäť aj peniaze na výplaty. Od sponzorov ich čakať asi nemožno, správna rada FC totiž neexistuje a zrejme ani z nejakého prestupu tak skoro nekvapne. Niežeby už nebolo koho predať, ale posledný prestupový termín uplynul 6. septembra a najbližšie sa bude dať až po Novom roku. ŠTEVO KORMAN
