Pýtate sa čo? Nuž návrat Janetty Ivankovej medzi nitrianske hádzanárske žrde po viac ako štyroch mesiacoch. Brankárke spod Zobora totiž klub dlhoval nejaké peniaze, nuž, ak chcela so svojou rodinou existovať, musela si hľadať prácu. Našla ju u svojej sestry v Taliansku, kde bola takmer tri mesiace.
„S dievčatami som absolvovala iba tri tréningy a na mojom výkone to bolo určite vidieť,“ skromne poznamenala nitrianska gólmanka, ktorá však svoj kolektív v domácom zápase s Michalovcami neraz podržala. „Chýba mi ešte rýchlosť a obratnosť. Sama na sebe cítim, že to nie je celkom ono. Párkrát som si na loptu síce siahla, aj pri sedmičkách, ale keby som do toho šla rýchlejšie, chytím ju.“ Janette v závere svojimi zákrokmi síce brala Zekonu vietor z plachiet, no jej spoluhráčky zápas do víťazného, alebo aspoň remízového konca doviesť nedokázali. „Je tu mladý kolektív, ktorý sa musí zohrať. Časom to bude určite lepšie. Súpera sme síce zdolať mohli, no baby sa začali zbytočne ponúkať a doslova zbrklo sa zbavovať lopty. Michalovce majú vynikajúci káder a u nás mali podľa papierových predpokladov jasne vyhrať. Že to nedokázali, svedčí o tom, že naše družstvo sa herne predsa len zlepšuje.“
Nás však zaujímalo aj to, ako sa nakoniec vyriešili veci medzi ňou a klubom. „Musím počkať, ako sa to celé vyvinie do októbra. Ak splnia to, čo mi sľúbili, potom bude všetko v poriadku, ale ak nie, potom budem musieť nastúpiť do práce, ktorá dostáva v týchto dňoch jasné kontúry. Na vlastné náklady do Nitry rozhodne chodiť nebudem. Ako koníčka by som to brala, ale inak nie.“ Jej návrat uvítal aj tréner Peter Komora, ktorému by jej ďalšia absencia narobila na čele nové vrásky. „Janette je skutočná brankárska osobnosť, ktorá svojou prítomnosťou dokázala ostatné hráčky vyburcovať k lepšiemu výkonu, pretože ich zákrokmi neraz podržala. Družstvo ju rozhodne potrebuje.“ JOZEF UHLÁRIK
