Po roku 2006 sa má zaa s výstavbou obchvatu Nitry, ktorý bude súasou rýchlostnej cesty R1, spájajúcej Trnavu s Banskou Bystricou. K správe o hodnotení vplyvov stavby na životné prostredie, ktorú vypracovala firma Ekol-Ped, sa mohli minulú stredu na verejnom prerokovaní vyjadri aj obania.
V úseku Nitra – Malanta je vypracovaných pä variantov obchvatu. Štyri z nich s íslami 1,2,3 a 5 sú tzv. severné. Všetky sú vedené popod Zobor, priom sú spojené s realizáciou tunela. Slovenská správa ciest presadzuje práve takéto riešenie, argumentuje, že šes kilometrov „severnej“ trasy je už hotových.
Mesto Nitra však uprednostuje južný variant – V4. Rovnaký názor majú Nitriansky samosprávny kraj a väšina obyvateov. Dokonca aj v samotnej hodnotiacej správe sa uvádza, že je to z hadiska dopravných a socio-ekonomických kritérií najvýhodnejší variant. Rieši totiž väšinu tranzitných smerov cestnej dopravy v meste a najväšou mierou prispeje k zníženiu zaaženia hlavných mestských komunikácií. Zárove má najmenšie vplyvy na obyvateov a sídelnú štruktúru. Nevyžaduje si budovanie tunela, navrhovaná je estakáda o džke 1120 metrov. Súasou V4 sú štyri mimoúrovové križovatky – Lehota, ermá, Selenec a Pohranice. Celkom sa poíta s demoláciou siedmich objektov, z toho je jeden rodinný dom na Zelenej ulici v Horných Krškanoch. Nakoko je južný obchvat najdlhší - meria 17 349 metrov - vyžiada si náklady vo výške 5,2 milióna korún.
Drahšie vyjde len V1, ktorý dopadol pri hodnotení najhoršie. Spracovatelia správy ho neodporuili realizova pre 8,3-miliónové náklady ako aj nároné technické riešenie a riziká, spojené s výstavbou tunela, dlhého až 2620 metrov.
Varianty 2,3 a 5 boli hodnotené takmer rovnocenne, s minimálnymi rozdielmi. Pozitívom sú najnižšie náklady (od 3,9 do 4,6 milióna Sk) a spomínané využitie už vybudovaného úseku cesty. Z uvedenej trojice poda spracovatea najlepšie vychádza V5. Oznail ho ako kompromisné environmentálne akceptovatené riešenie z hadiska vplyvov na obanov a zásahov do areálu kasární pod Zoborom. Džka piateho variantu je 8018 metrov, 1122 metrov meria hbený tunel, situovaný medzi obytnou zástavbou a južným okrajom kasární. Toto riešenie by znamenalo demoláciu 4-5 rodinných domov na Chrenovej.
Pripomienkovanie správy o hodnotení vplyvov stavby na životné prostredie ešte nie je uzatvorené. Záujemcovia môžu svoje názory zasla až do 30. septembra na ministerstvo životného prostredia, a to priamo alebo prostredníctvom nitrianskeho mestského úradu.
Miriam Hojušová
