počuť niektoré názory i nadávky, smerujúce k dianiu na hracej ploche. Stredajší futbal v Nitre bol presne o tom. Hostia zo Senice bojovali dlho o čo najlepší výsledok, a keď z domácej strany stále nie a nie padnúť gól, prichádzala nespokojnosť i prvé výkriky. Ale nie o tom sme chceli, na to sme si už totiž všetci akosi zvykli. Dokonca sa na tej či onej hlúposti niekedy aj zasmejeme. Skúsme sa však sem-tam lepšie prizrieť autorom týchto oplzlostí najhrubšieho zrna. Sú to poväčšinou známi či menej známi páni, aj v kravatách, ktorých deti svojho času tiež možno skúšali šťastie naháňaním lopty či puku, ale bezúspešne. Prečo svojou „múdrosťou“, „trénerskou odbornosťou“ a neviem čím ešte, čo prezentujú z anonymity tribúny, radšej neobťažujú iba to, čo si vychovali doma sami? Ľahká odpoveď - tam, a nielen tam, na nich už dávno nie je nikto zvedavý. Veď ak má ten či onen iba hrubo a vulgárne urážať, tak nech na futbal nechodí. Neobstojí ani známe - veď som zaplatil, môžem si kričať, čo chcem. A pozor, čo sme napísali, neplatí len o futbale v Nitre...
V stredu sme si ale nevšímali len výkriky. Na futbal zavítal brankár hokejistov HKm Nitra Jaroslav Brňo a už po krátkej chvíli sme z jeho reakcií vycítili, že najviac drukuje domácemu gólmanovi Ondruškovi, ktorý si za tri chytené góly vyslúžil právom potlesk jeho i divákov. V závere, keď začala špekulovať časomiera, sa namiesto reálnych 2:0 objavilo 2:1. Dušan Brňo smerom k manažérovi Nitranov Augustínovi Antalíkovi: „Gusto, veď ja som videl iba dva góly...“ Pohotová reakcia dotazovanej strany stála za to. „Ten jeden naviac je ten, ktorý si dostal v Detve,“ smial sa Antalík, Brňo i všetci kamaráti okolo. Posledné slovo dajme trénerovi Nitranov Jozefovi Kollárikovi. „Ak chceme byť zaujímaví v Slovenskom pohári, bolo treba vyhrať a povinnosť sme si splnili.“ Dodajme ešte, že štvrtkový žreb prisúdil Nitre do druhého kola treťoligovú Starú Ľubovňu, ktorá vyradila Ružomberok. ŠTEVO KORMAN
