ajú spoloné? Ten prvý dátum je spätý s neuveriteným vpádom vojsk bývalej Varšavskej zmluvy do našej vlasti na ele s naším najväším „bratom“ ZSSR, aby v zárodku potlaili myšlienku existencie socialistického štátu s udskou tvárou. Vpadli k nám v noci, letecky i tankami, boli v obrovskej presile. Odviedli našich najvyšších štátnych predstaviteov do Moskvy, kde si s nimi patrine pohovorili ako „rodní bratia a lenovia jednej strany.“
Ma tieto udalosti zastihli v ase, ke som slúžil druhým rokom vojeninu na plzesku v takzvanom Západnom vojenskom okruhu. Náš tankový pluk do rána obkúili dve ruské tankové divízie. Venovali nám mimoriadnu pozornos, pretože sme boli najbližšie k západnej hranici. Napriek tejto obrovskej presile sme boli všetci do jedného vojaka pluku spolu s velením pripravení s nepriateom bojova. Bola by to urite samovražda, ale i tak to odhodlanie bolo neskutoné a nedá sa vôbec slovami opísa. Náelník pluku dostal však rozkaz za každú cenu zachova chladnú hlavu a pokoj bez akýchkovek provokácií. Pretože naši ruskí bratia dostali rozkaz kona, pretože v eskoslovensku vypukla kontrarevolúcia. Asi o dva dni po invázii takzvaný politruk pluku (politický náelník) podal demisiu. Pred nastúpeným plukom sa rozlúil so slzami v oiach, demonštratívne odhadzujúc osobnú zbra. S ním odišiel i velite pluku a viac sme ich už do konca vojeniny nevideli. Okupáciu z roku 1968 politológovia nazvali vrcholovou fázou diktatúry proletariátu, samovlády jedinej triedy obyvatestva, ktorá so sebou prináša podrobenie všetkých ostatných vrstiev.
Vráme sa do súasnosti, k dátumu 21. august 2002. V pondelok 19. augusta naposledy v tomto volebnom období zasadal náš parlament, ktorý mal zhodou okolností v programe prerokova prezidentom vrátené zákony. Medzi nimi boli i tri zákony, ktoré by zjednodušene povedané mohli našu spolonos oisti a vyrovna sa tak pravdivo a estne s komunistickou minulosou. Parlament však schválil len jeden z nich, ktorý síce umožuje pohad do minulosti, ale nemá žiadny dosah na budúcnos. Je nevyvrátitené, že existencia zloinnosti komunistickej totality nebola len v tejto okupácii, ktorá, žia, našej mládeži ni nehovorí. i v popravách v gulagoch, alebo v zbedaených rodinách, ktorým zobrali majetok získaný niekokými generáciami. Ale hlavne v tom, že abnormálne zdeformoval každodenný život udí. Hodnoty, ktoré prakticky mali v budúcnosti zabráni šíreniu tejto idey podobne ako fašizmu, o parlament prednedávnom prijal, môže v našej krajine ešte dlho ohrozova demokraciu. Najlepším aktuálnym príkladom je získanie popularity politikmi, ktorí v mene a v záujme obana subujú nastolenie poriadku. Preto je potrebný silný štát. Slobodní obania nepotrebujú silného a dobrého vládcu, ktorý sa o všetko postará. To tu ale tiež už bolo.
Spisovate Karel apek o komunizme povedal, že „posledné slovo komunizmu je vládnu, a nie ochraova a jeho vekým heslom je moc, a nie pomoc.“ Ke budete zvažova, komu dáte v týchto vobách svoj hlas, spomete si na 21. august 1968. Pavol Uhrecký
