nálny šport som si so záujmom prečítal príspevok pána Kormana, v ktorom informuje nitriansku (nielen) športovú verejnosť o tom, ako ZŠK Slávia SPU pochováva mužskú hádzanú. V tomto článku, tak ako je to u nás dobrým zvykom, bolo povedané dosť nahlas a rezolútne to tradičné „A“. Ja sa však v tomto príspevku chcem pokúsiť o napísanie toho často nevypovedaného a nenapísaného „B“. Zvýrazním slovo pokúsim sa o to, lebo je jasné, že niečo kritizovať je vždy jednoduchšie, ako čokoľvek organizovať, riadiť, prevádzkovať.
Je skutočnosťou, že hádzaná (tak mužská, ako aj ženská) bola pri zrode Telovýchovnej jednoty Slávia VŠP. Po odchode ženského družstva, dá sa povedať, že za lepším, naša TJ ostala počas dlhých desaťročí pre mužskú hádzanú materskou organizáciou. Prežívali sme s hádzanármi pekné, ale ,ako s každým klubom, aj menej pekné časy. Boli sme pri ich úspechu tak, ako sme spolucítili s ich neúspechom.
Pán Korman má pravdu, že v tom období, keď ešte nad hádzanou držali ochrannú ruku moji bývalí kolegovia Dr. Jozef Greguš a nebohý Dr. Viliam Klein, to skutočne bolo jednoduchšie. Len nesmieme zabudnúť, aký sa vtedy písal rok.
Je samozrejmé, že pre šport tak zanietená osobnosť, akou bol počas aktívneho pôsobenia na katedre Dr. J. Greguš, stále chýba a nielen hádzanárom! Postupom do najvyššej slovenskej súťaže sa však na svoj doterajší vrchol hádzanári dostali so súčasným kádrom funkcionárov a trénerov.
Apropos najvyššia slovenská súťaž! Za posledných 15 rokov v nej hrali naši volejbalisti, basketbalisti, a ako som spomenul aj hádzanári. Po prvom súťažnom roku z nej však zakaždým vypadli aj preto, lebo sme im nedokázali vytvoriť primerané podmienky.
Svojím tohtoročným postupom v postupovom kolotoči našich klubov druhé kolo začali basketbalisti. Majú to šťastie, že v tomto zložitom období (keď škola má veľké problémy aj so zabezpečovaním riadneho vyučovacieho procesu pre vlastných študentov) sú na rozhodujúcich postoch vo vedení školy ľudia, ktorí pochopili dôležitosť športovej reprezentácie univerzity, ale aj mesta.
V prvom rade bolo treba vytvoriť, s minimálnou investíciou, pre najvyššiu súťaž čo najlepšie, ale najmä regulérne prostredie. Športová hala, kde sa má najvyššia basketbalová súťaž hrať, bola ešte na jar tohto roku v nedôstojnom, zdraviu škodlivom, teda dezolátnom stave. Len vedeniu školy, konkrétne jeho rektorovi prof. Dr. Ing. I. Okenkovi, CSc. môžeme ďakovať, že sa počas letných prázdnin naša hala premenila z ošarpaného „hangáru“ na moderný špecializovaný športový stánok. Jednoducho sa vytvorili také podmienky, v ktorých sa aj najvyššie súťaže v športoch, pre ktoré je dimenzovaná, môžu hrať na dôstojnej úrovni. V opačnom prípade by to bola už skutočne hanba.
Pri jednom z kontrolných sedení, pred ukončením rekonštrukčných prác, sa nadhodil problém: ako prevádzkovať objekt tak, aby bol čo najmenej poškodzovaný. Prítomní sa zhodli v názore, aby sa v hale prestal hrať celoplošný futbal na hádzanárske brány. Takto sme vyriešili prvú dilemu.
Druhým a vážnejším problémom bolo: ako rozšíriť tréningové možnosti pre najvyššiu basketbalovú súťaž. Bolo nám jasné, že pri súčasnom zabehnutom systéme nevytvoríme pre nikoho lepšie podmienky, ako mali po iné roky. Naša skúsenosť nám našepkávala, že prítomnosť generálneho sponzora K CERO a osobnosť pána Cerulíka vo vedení klubu sú zárukou na lepší výsledok, ako len na jednoročné pôsobenie v najvyššej súťaži. Aj my sme pre to chceli niečo urobiť.
Jediná možnosť, ktorá sa nám javila ako reálna, bolo odbúranie tréningových hodín niektorého klubu. Každý snáď pochopí, že vyučovanie, a ani iné aktivity študentov a zamestnancov školy nevynecháme. Je to stále naša priorita.
Rozhodnutie nepadlo vôbec jednoducho už aj preto, lebo sme jediná vysokoškolská TJ, v ktorej je aj hádzanársky klub. Len málokto vie aj to, že prof. Ing. J. Bajla, PhD., prorektor SPU a prezident ZŠK Slávia, ako dorastenec hral hádzanú za bývalú ČH Bratislava. K hádzanej nás to však ťahalo a ťahá viacerých. Bolo sa však treba rozhodnúť a výbor ZŠK na svojom riadnom zasadnutí prijal známe a publikované stanovisko.
Je nám jasné, že sme hádzanárskemu klubu neuľahčili situáciu. Je nám to ľúto, ale pozrime sa okolo seba. Čo všetko musí ustúpiť (nielen) v športovej činnosti, aby vzniklo niečo iné, v lepšom prípade niečo nové. ZŠK Slávia stála pred naozaj ťažkým rozhodnutím, keď si mala vybrať medzi extenzívnym živorením viacerých klubov a vytvorením lepších tréningových a iných podmienok pre 1-2 kluby.
Napriek tomu, ani hádzanú z radov ZŠK nevylučujeme. Nemáme na to ani právo. Družstvo mužov hrá svoju súťaž už dlhšiu dobu v ŠH Olympia, kde by mali podľa VV ZŠK aj trénovať. Vieme, že toto sa ľahšie hovorí ako zabezpečuje. Bolo to však pri hľadaní východísk z danej situácie jediné schodné riešenie. Mládežnícke kolektívy (okrem plávania, ktoré nemá inú možnosť) na pôde univerzity nemôžu dostať priestor.
Je nám jasné, že ak sa nám naše snaženie so zachovaním najvyššej basketbalovej súťaže nevydarí, zožneme kritiku, a to nielen zo strany médií. My však očakávame nielen zachovanie najvyššej basketbalovej súťaže, ale aj postup volejbalistov medzi slovenskú elitu. V tomto snažení však očakávame pomoc (aspoň morálnu) od každého pre šport zanieteného človeka v Nitre. V rámci možností chceme naďalej pomáhať aj mužskej hádzanej. Ja osobne však verím v silu kolektívu, ktorý sa okolo tohto dynamického športu v ostatných rokoch vytvoril.
Za výkonný výbor ZŠK Slávia
PaedDr., PhDr. Ivan Janko, PhD.
