druhý rok to neplatí pre skautov vo Vráboch, o pobyt v prírode akosi stratili záujem. Napriek leošeniu doma nezostali bez zážitku.
Koncom júla sa na trávnik pri kostole zložili dve skautky a pä skautov z Berlína. Vodkya skupiny štrnás až sedemnásroných „skautuje” desa rokov. Spolu cestujú tretie leto, prešli Švédsko, Taliansko. Na Slovensko prišli vaka kontaktu na slovenských skautov z medzinárodného stretnutia.
Spýtali sme sa, ako je možné, že putujú bez sprevádzania dospelej osoby. Odpovedali, že každý tretí de sú v telefonickom kontakte s rodimi, ktorí sú tiež skauti a pre putovanie majú pochopenie. Pricestovali vlakom do Nitry, odtia prešli pešo cez Cetín do Vrábe ponými cestami. Prespali u nás v klubovni. Pokraova budú cez ifáre až k Hronu, potom sa zvrtnú do Zlatých Moraviec. Odtia vlakom do Bratislavy, kde ich budú aka skauti zo zboru Harmanek.
alšou našou otázkou bolo, preo si vybrali takú (pre nás) neatraktívnu trasu a nešli radšej napríklad do Tatier. Vraj chcú spozna celé Slovensko aj s nížinami, nielen chránené národné parky.
Ich stravu tvoria „sákové” polievky a cestoviny, ktoré varia na plynových turistických varioch. Dievatá komunikujú anglicky, jeden z chlapcov francúzsky. alšia si okamžite zapisovala slovenské výrazy, ostatní sa spoliehajú, že prerazia neminou. Pred rozlúkou nás prekvapili, vypýtali si zmeták a mop, dôkladne vytreli podlahu, až potom nám podali po skautsky avú ruku. Poakovali za ubytovanie, pozvali nás do Berlína a vykroili na alšiu cestu za dobrodružstvami.
J. H.
