a, podobnom salónom na divokom západe. Jeho steny až k baru ozdobujú lebky ulovenej zveri, konské postroje a kovbojské klobúky.
„Zatia sa najviac zdržiavam tu, no oskoro budem ma vlastnú šerifovu,“ povedal majite DD rana v Nitre – Janíkovciach, v ktorom oskoro vyrastie westernové mesteko.
Prvého koa si kúpil v osemdesiatych rokoch. S nemou tvárou a westernovým klobúkom na hlave chodil aj na nákupy. Provokoval tým vtedajší režim, ktorému nesedela propagácia Ameriky. „S mojimi komi mali vždy iní problémy, iba ja nie,“ hovorí. Z westernových filmov si odpozeral sed, držanie koa i obleenie jazdca. V tomto období sa western zaal šíri po Európe, po nežnej revolúcii mal zelenú aj u nás. Dudáš si založil ran, ktorý navštevujú desiatky udí.
„Jazdíme výlune bezzubadlovou technikou. Znamená to, že kô nemá uzdu v papuli a jazdec ho ovláda telom. Táto technika je bližšia nášmu naturelu, vychádza zo symbiózy koa a loveka. Kone patria k stádu a ke ho nemajú, viažu sa k loveku,“ povedal Dudáš. Musia sa však vzájomne pozna, priom jazdenie je iba malá as práce s komi.
Pred rokmi získal neskrotnú kobylu El Kora, ktorá mu v nestráženej chvíli vrátila každú neprávos. Za starostlivos sa mu odmenila, stala dvojnásobnou majsterkou republiky dostihov na dlhé trate. Obdivovali ju aj úastníci posledných westernových dní.
„Ma koa je v západnej Európe prejavom životnej úrovne stredných vrstiev. Aj ke na om podnikate nejazdí, má jazdca, ktorý ho na pretekoch reprezentuje. Tento trend sa zaína rozvíja aj u nás. Istý podnikate v zrelom veku sa prišiel na ran ui jazdi, pretože mu kvôli tomuto hendikepu v cudzine ušiel niekokomiliónový obchod,“ hovorí majite ranu.
Ako dodáva, pre väšinu udí sú kone terapiou, možno sa im vyžalova. Tento kontakt prospieva najmä deom z problémových rodín.
- bej -
