Sobotňajší zápas s Veľkými Levármi bol pre Karla Havlíčka posledným v drese Nitry. K minulej sezóne pridal ešte dva zápasy z práve rozbehnutého ročníka, zmluva ho totiž pod Zoborom viazala do konca júla 2002 a veru, nový muž na jeho mieste sa bude mať čo obracať, aby zvládol Karlom nastavenú latku istoty na poste posledného. V našej debate sme boli zvedaví na pocity z rozlúčky, ale i ďalšie plány.
- Skúste najskôr zhodnotiť vaše posledné vystúpenie v Nitre.
- Prvý polčas bol skôr ako hádzaná, lopta behala zľava doprava a naopak, ale cez prestávku sme sa v kabíne prebrali a myslím, že to potom bolo vidieť aj na ihrisku. S výsledkom a víťazstvom som preto spokojný.
- Nitre ste zrejme chceli na rozlúčku zamávať gólom, však?
- Určite sa to dalo postrehnúť aj z hľadiska. Áno, veľmi som chcel dať gól, ale žiaľ, nepodarilo sa.
- Prezradíte nám, kam vás teraz zavedú vaše ďalšie futbalové cesty?
- Dosť už bolo chodenia za futbalom bez rodiny. Bývam v Náchode a tam budem hrať aj futbal. Sme vo štvrtej lige, pred mužstvo bol ale postavený postupový cieľ, takže sa budem snažiť Náchodu pomôcť k postupu do tretej ligy.
- Nemožno vaše rozhodnutie považovať za ústup z ambícií? Nedalo sa s futbalom pokračovať v Nitre?
- Nie, to už určite nie. Posledné dve valné zhromaždenia len potvrdili, ako tento klub funguje a takto by to v Nitre rozhodne byť nemalo. Málokto do toho vidí a verte, ľudia by mali dať klobúk dole pred týmito hráčmi a ich realizačným tímom, že aj napriek všetkému hrá mužstvo tak, ako hrá.
- Vy odchádzate bez podlžností?
- Áno, všetky moje záväzky sú vyrovnané.
- A ako bude znieť váš odkaz na rozlúčku?
- Prajem futbalu v Nitre, aby sa zlepšili celkové pomery a slovenskej korune lepší kurz.
ŠTEVO KORMAN
