Pred časom sme nastolili niekoľko otáznikov, ktoré sa nám vynárali pri zisťovaní skutočností okolo rekonštrukcie hlavnej ľadovej plochy nitrianskeho zimného štadióna a dostavby vedľajšej, na ktorú bolo z mestského rozpočtu vyčlenených dvadsať miliónov korún. V dnešnom čísle sme ponúkli priestor prezidentovi HKm Nitra a viceprimátorovi mesta Vladimírovi Balážovi, ktorý podal svoje zdôvodnenia.
vysvetlenia z mesta
Prvý otáznik sa týkal spôsobu, akým zástupcovia mesta využili zákon o verejnom obstarávaní, keď na rekonštrukciu nebola vyhlásená verejná súťaž. „Zákon o verejnom obstarávaní pozná niekoľko metód a jednou z nich je rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré bolo použité v tomto konkrétnom prípade,“ pokúsil sa dať veci hneď v úvode na pravú mieru zástupca primátora a zároveň prezident HKm Nitra Vladimír Baláž. „Náš postup sa opieral o zákon 263/99 v znení zmien a doplnkov a zákon 557/2001 Z.z. Navyše, mesto Nitra má na to ešte jednu zvláštnu smernicu, a tak náš postup bol v súlade s týmito dvoma dokumentmi. Ak by sa niekomu zdalo, že neboli dodržané všetky zákonné postupy, môže na útvare hlavného kontrolóra podať sťažnosť,“ doplnil predchádzajúce slová Imrich Cigáň, vedúci investičného oddelenia MsÚ Nitra.
Mesto však o havarijnom štadióne vedelo už od leta vlaňajšieho roka. „V prípade rekonštrukcie zimného štadióna som zdôvodnil metódu verejného obstarávania časovou tiesňou a táto forma bola odsúhlasená na to spôsobilou osobou. Takže nie haváriou, havarijný stav bol odstránený ešte v lete minulého roka, pretože inak by ZŠ nemohol byť v uplynulej sezóne prevádzkovaný. Dosť času sme však nemali, pretože najskôr musel byť schválený mestský rozpočet. Kým neboli schválené prostriedky, nesmeli sme nič zabezpečovať,“ doplnil V. Baláž. Nebolo však od polovice decembra do apríla dosť času na verejnú súťaž? „Verejná súťaž vyžaduje od jej začiatku po lehotu viazanosti približne tri-štyri mesiace. Problém bol však v tom, že ja som vrátane projektu a stavebného povolenia nemal v rukách prakticky nič. Museli sme začať projektami a až potom mohla prísť na rad samotná realizácia. Hlavným zdôvodnením použitej metódy verejného obstarávania bola skutočne časová tieseň,“ zakončil diskusiu o nami načrtnutom otázniku I. Cigáň. Prezident HKm k jeho slovám ešte dodal, že ak by sa neboli našli peniaze na rekonštrukciu zimného štadióna, museli by ho po skončení sezóny na základe zistení Inšpektorátu práce zavrieť.
Najvýhodnejšia ponuka
Ďalšou nezodpovedanou otázkou zostalo, prečo, keď sa už tak krvopotne zohnali peniaze, bola napokon vybraná firma, ktorá nemá s takouto formou rekonštrukcie žiadne skúsenosti a navyše v predmete podnikania nemá stavebné práce. „To ani nemusí, pri akciách takéhoto charakteru a rozsahu by bolo neobvyklé, ak by Mesto uzatvorilo osobitné zmluvy s dodávateľom stavebnej a technologickej časti. Firma Slov-Chlad síce na Slovensku nerealizovala nepriame chladenie, ale v Čechách áno,“ vysvetľoval nám túto skutočnosť V. Baláž. Po našom telefonáte konateľovi firmy Slov-Chlad Jozefovi Brnákovi sme sa dozvedeli: „K tejto záležitosti sa nevyjadrím, ak máte záujem, oslovte môjho tlačového hovorcu, alebo si zavolajte do ČKD Praha, kde som do roku 1991 pracoval. Keď som ja robil s chladením, ani jedna z tých firiem, ktoré sú teraz na Slovensku, ešte neexistovala.“ Nuž, po tejto odpovedi veru múdry nie je nikto, no čo-to sa z nej medzi riadkami vyčítať dá. „Výber na technologického dodávateľa schvaľovala deväťčlenná komisia. Tá sa napokon rozhodla celú rekonštrukciu zadať jednej firme, a tou bola firma Slov-Chlad, pretože dala najvýhodnejšiu ponuku po každej stránke,“ vysvetlil I. Cigáň rozhodnutie zveriť rekonštrukčné práce práve firme Slov-Chlad. Presnú cenovú ponuku Slov-Chladu nám síce zástupcovia mesta odmietli prezradiť, nevylúčili však túto možnosť, ak to neodporuje zákonu. No približná výška bola o niekoľko stotisíc nižšia ako firmy Mastra.
Dosť neštandardné je aj to, že stavebné práce boli nakoniec zverené firme, ktorá medzi piatimi prihlásenými ani nebola, a kde je spoločníkom jeden z členov prezídia HKm. „S pánom Bartom, ktorého som predtým osobne nepoznal, som bol v kontakte asi dvakrát a on bol aj pri tom, keď sa prvýkrát prerokovával projekt. Upozornil ma na to, že on má síce stavebnú firmu, no keby som aj chcel, aby som ho na rekonštrukciu nevyzýval, pretože je zainteresovaný v nitrianskom hokeji. Firma Slov-Chlad si na počiatočné stavebné práce (búranie) vybrala firmu Legno, v ktorej je pán Barto spoločníkom,“ pokúsil sa o vysvetlenie I. Cigáň.
Odpoveď sme dostali aj na to, prečo sa začalo s prácami, hoci stavebné povolenie bolo získané až dodatočne. „Na niektoré práce stavebné povolenie nepotrebujete, stačí na ne ohlásenie. My sme začali práve s tými, ktoré stačí ohlásiť. Od 30. 5. máme právoplatné stavebné povolenie a odvtedy sme aj začali s kompletnou rekonštrukciou,“ dodal na margo tohto problému V. Baláž.
Zdá sa teda, že všetky otázniky sú odstránené a všetko je v poriadku. Takmer áno, lenže jedna nezodpovedaná otázka predsa len zostáva. Kto dokončí stavebnú časť pri finalizácii hracej plochy, keď firma Legno na to aj podľa slov oboch zástupcov Mesta nemá potrebné strojné zabezpečenie, ktoré na Slovensku má málokto? „Nebojte sa, niekto to urobí, možno Legno, možno niekto iný. Kto, to je už vecou firmy Slov-Chlad, pretože ona je generálnym dodávateľom tejto rekonštrukcie,“ zakončil debatu o celom tomto probléme V. Baláž.
Na jej záver nás však zaujímalo aj to, ako pri tomto všetkom nakoniec dopadne vedľajšia ľadová plocha. „Po tom, ako nám bola dodaná projektová dokumentácia, musíme v prvej etape vyšpecifikovať, aké práce je treba spraviť, aby sme sa vtesnali do finančného limitu, ktorý na to máme. Na jej dostavbu bude vyhlásená verejná súťaž. Myslím si, že s prácami by sa mohlo začať niekedy v septembri. Chcel by som však vyzvať stavebníkov, aby vykonali stavebné práce čo najlacnejšie, a aby aj oni aspoň takouto formou pomohli športu v Nitre,“ pokúsil sa cez naše noviny osloviť potenciálnych záujemcov V. Baláž. Zostane teda dosť peňazí na to, aby sa vedľajšia plocha začala využívať už v priebehu nasledujúcej sezóny? „Nie som až takým optimistom. Na celú rekonštrukciu peňazí zrejme dosť nebude, ale aspoň na minimálnu prevádzku by to stačiť mohlo,“ dodal I. Cigáň.
Nuž, podľa právnej stránky je, zdá sa, všetko v poriadku. O tej morálnej rozhodne pochybnosti sú. Ak ale napokon dopadne všetko predsa len dobre a dvadsať miliónov bude efektívne použitých, potom celá športová verejnosť kompetentným s radosťou zatlieska. JOZEF UHLÁRIK
