otreby mesta nestačí. Je až 2,5-násobne preťažená a ani zďaleka nedosahuje európske normy. V októbri 1991 sa preto začala stavať nová ČOV, práce však boli pre nedostatok peňazí prerušené. Ak sa situácia nevyrieši, hrozia Mestu Nitra sankcie. Ešte predvlani sa preto obrátilo na fond Európskej únie ISPA, ktorý by mal pomôcť s financovaním polovice nákladov. Zostávajúce peniaze uhradí Mesto s prispením štátnej dotácie. Celková suma predstavuje 530 miliónov korún.
Financie z ISPA však dodnes nie sú k dispozícii. „Prišlo k patovej situácii – finančné memorandum sme totiž nedostali my, ale Západoslovenské vodárne a kanalizácie,” vysvetľuje primátor Jozef Prokeš. ZVAK pritom už od začiatku roka nemá s rozostavanou čistiarňou nič spoločné – prešla totiž do vlastníctva Mesta.
„Keď sme požiadali o zmenu prijímateľa finančnej podpory, začali v Bruseli celý projekt nanovo preverovať. Podľa mojej mienky na to nebol dôvod, technické údaje sa totiž nezmenili. Kvôli časovému zdržaniu sme museli žiadať o zmenu termínov. Podľa podmienok fondu ISPA je totiž potrebné začať s výstavbou do dvoch rokov od podpísania memoranda, čo bude už v decembri,” uviedol Prokeš.
Istý čas by sa dal „ušetriť“, keby sa už teraz – v predstihu - vypísal medzinárodný tender. Takýto krok ale primátor odmieta urobiť skôr, ako bude zabezpečené finančné krytie projektu. „Pokiaľ by peniaze z ISPA neprišli a museli by sme čistiareň dokončiť len z vnútorných zdrojov, nevidím na vypisovanie medzinárodného tendra žiadny dôvod. V takom prípade budem trvať na tom, aby boli uprednostnení domáci dodávatelia. Už len kvôli tomu, aká je u nás vysoká nezamestnanosť,” upozornil.
Ďalší osud rozostavenej ČOV bude možno známy už v júli. Dovtedy by mala expertná skupina, zložená zo zástupcov ministerstiev, FNM a samosprávy, preskúmať najnovšie závery odborníkov Európskej únie.
Miriam Hojčušová
