ou koľajových vozidiel osemnásťročné skúsenosti. Ešte keď bol podnik dielňami Československých dráh, opravovali tu malé obslužné štvorkolesové koľajové mechanizmy. V posledných rokoch však skúšajú aj renováciu historických lokomotív a vozňov. Posledný klenot, malú priemyselnú lokomotívu Cockerill 1910, poslali kamiónom majiteľovi Jean-Marie Thill-Boonovi v marci. Majú úspešne za sebou aj tri vagóny – poštový a osobné tretej triedy pre Múzejno-dokumentačné centrum ŽSR.
Na dvore plnom súčiastok z rušňov a vozňov sa krčí troska niekdajšieho vagóna, ktorý prebrázdil rakúske dráhy. Ešte nie je dohodnutá cena, už teraz je jasné, že ho bude treba postaviť od podvozku.
V trošku lepšom stave dorazil do Koniaroviec, až z Luxemburska, AMTF –TRAIN 1900 – Fond de Gras. Vo vozni s nápravou vpredu, vzadu a nezvyčajne aj uprostred, zdolávali diaľky cestujúci v druhej triede a v jedálenskej časti. Trinásť metrov dlhý a tri metre široký vozeň obskakovali u nás majstri rôznych remesiel celý rok. „Postavili sme ho nanovo, dá sa povedať, že sme ho dostali ako šrot. Používali sme kov a dubové drevo. Odliatok konštrukcie na odkladanie batožiny sme museli urobiť podľa jedinej, nie veľmi kvalitnej kópie dobovej fotografie. Len samotná konštrukcia na batožiny si vyžadovala odlievanie, brúsenie a vŕtanie,” hovorí Peter Gráčik z firmy DMG, ktorá je nájomcom v dielňach železníc. Šesťdesiat pracovníkov je z mnohých fachov. Zámočníci, elektrikári, klampiari, čalúnnici. Látka na sedadlá je originálna z Luxemburska, presne podľa fotografií. Je už natiahnutá na sedadlách, ktoré čoskoro namontujú do interiéru. Dovezené sú aj vnútorné lampy. Raritou je, že na vozni nesmie byť použitá jediná krížová skrutka. V roku 1900, keď postavili originál, totiž poznali len klasické skrutky. Aj farba, ktorá prekryje základný náter, musí mať odtieň presne podľa požiadaviek luxemburského ministerstva turizmu.
Prácu koniarovských majstrov preverí skúšobná jazda 13. júla. Predpísaná rýchlosť je 60 kilometrov za hodinu.
Juraj Gerbery
