čalo hlavné pojednávanie s Topoľčancami Igorom P. (1974) a Jozefom S. (1972). Obaja sú obžalovaní z vraždy, prvý z nich aj z troch lúpeží. Mal ich urobiť spolu s ďalším Topoľčancom Danielom M. (1974). Ten však už nie medzi živými, v novembri 1999 spáchal vo väzení v Subotici samovraždu obesením.
Vo všetkých spomínaných prípadoch boli obeťami vodiči odťahových vozidiel. Vždy išlo o rovnaký scenár - páchatelia ich vylákali do zahraničia pod zámienkou, že potrebujú odtiahnuť svoje pokazené auto, resp. odviezť tovar. Ulúpené kamióny nakoniec skončili v krajinách bývalej Juhoslávie, kde už na ne čakali kupci.
Topoľčanci boli zadržaní ešte v novembri 1999, rovnako ako šéf skupiny - Čech Vlastimil N. (1960). Toho policajti chytili spolu s nebohým Danielom v Juhoslovanskej zväzovej republike. V ten istý mesiac skončili vo vyšetrovacej väzbe aj ďalší členovia medzinárodného gangu, ktorý bol postrachom kamionistov. Má na svedomí množstvo vrážd a lúpeží, ktoré sa stali v Chorvátsku, Srbsku, Taliansku a Rakúsku.
Vodiča strelil
do hlavy
Vražda, z ktorej sú obžalovaní dvaja Topoľčanci, sa stala 23. januára 1999. Obeťou bol Miroslav U. z Bratislavy. Podľa obžaloby ho Igor a Jozef po dohovore s Čechom Vlastom vylákali do Rakúska pod zámienkou odtiahnutia pokazeného osobného vozidla.
V inkriminovaný deň čakal Jozef S. na vodiča odťahového Mercedesu pri obci Mennersdorf. Priviedol ho na miesto pri lese, kde bol odparkovaný Favorit. Práve jeho majiteľ Igor P. mal potom vytiahnuť zbraň a žiadať od Miroslava, aby im vydal Mercedes. Keď odmietol, začali ho muži biť a kopať. Vtedy z lesa vybehol Čech s výkrikom „oddělej ho”.
Podľa obžaloby Igor P. z bezprostrednej blízkosti strelil vodiča do hlavy. Následkom zranenia na mieste podľahol. Telo páchatelia odtiahli do neďalekého krovia, kde ho zakryli konármi. Mercedes potom Vlasto odviezol do Juhoslovanskej zväzovej republiky k Miroľubovi Z., ktorý ho predal. Utŕžené peniaze si mala trojica rozdeliť.
Obetiam dali
na hlavu kuklu
Lúpeže, z ktorých je obžalovaný Igor P., sa odohrali v roku 1998 v Chorvátsku. Páchatelia tam vodičov odťahoviek vylákali pod zámienkou prepravy nábytku.
V auguste 1998 bol prepadnutý Mário J. z Nového Mesta nad Váhom. Igor s Danielom si k nemu prisadli do Mercedesu na parkovisku neďaleko hraničného priechodu. Po niekoľkých kilometroch ho požiadali, aby zastavil, vraj potrebujú ísť na WC. Vzápätí vytiahli pištoľ a pohrozili mu, že ak nebude spolupracovať, zastrelia ho. Potom mu podľa obžaloby navliekli na hlavu kuklu, spútali ho a odvliekli na kukuričné pole. Tam ho držali niekoľko hodín. Nakoniec mu sňali putá a ruky zviazali povrazom, nohy lepiacou páskou a odišli aj s odťahovým autom.
O mesiac neskôr bol obeťou lúpeže Hubert Š. z Liptovského Mikuláša. Aj k nemu si páchatelia prisadli do Mercedesu a na tom istom mieste ako v prvom prípade ho požiadali zastaviť. Opäť vytiahli zbraň, kuklu aj putá a muža odtiahli do kríkov. Keďže mali problémy s naštartovaním, musel im prepadnutý pod hrozbou zbrane poradiť. Jeden z lupičov potom s Mercedesom zmizol, druhý zostal asi dve hodiny pri poškodenom. Pred odchodom mu sňal putá a priviazal ho o strom povrazom a lepiacou páskou.
Tretí prípad sa stal v decembri 1998. Vodiča kamiónu – občana Českej republiky - mali tentokrát do Chorvátska vylákať Daniel M. a Vlastimil N. Opäť išlo o Mercedes, do ktorého si najskôr prisadol Vlasto. Pri bližšie neurčenej reštaurácii však vystúpil, vystriedali ho Igor s Danielom. Zopakovalo sa všetko presne tak, ako pri predchádzajúcich lúpežiach – žiadosť o zastavenie na WC, zbraň, kukla, putá... Vodič skončil v lese, priviazaný o strom.
Vinu popierajú
Ani jeden z obžalovaných sa necíti byť vinný. Jozef S. tvrdí, že s vraždou nemá nič spoločné, údajne robil len šoféra a netušil, čo bude nasledovať. Trestný čin polícii neoznámil, lebo sa mu vyhrážali smrťou. Pred súdom vyhlásil, že ľutuje, čo sa stalo. Hneď, ako ho zavreli, vraj napísal list aj rodine zavraždeného.
Pokiaľ ide o Igora P., ten podľa Jozefa v Rakúsku v deň vraždy vôbec nebol (pôvodne vypovedal, že práve Igor zastrelil vodiča). Súd má však dôkaz, že špačok, ktorý sa našiel na mieste činu, mal evidentne v ústach Igor. Existuje tiež záznam zo systému Oskar, podľa ktorého prekročil v inkriminovaný deň slovensko-rakúsku hranicu.
Napriek uvedeným skutočnostiam trvá Jozef na tom, že namiesto Igora bol v Rakúsku istý Andrej Š. z Topoľčian. „Zdalo sa mi, že išiel na Igorov pas,” vyhlásil. Andrej to už vyvrátiť nemôže, pretože je dlhodobo nezvestný.
Pôvodne vraj
vypovedali zo strachu
Samozrejme, aj Igor dnes tvrdí, že v Rakúsku 23. januára 1999 vôbec nebol. V prípravnom konaní ale hovoril niečo úplne iné.
Pôvodne priznal, že mu Vlasto povedal o svojom pláne ukradnúť kamión a predať ho v Juhoslávii. Potreboval však na to troch ľudí – dvaja „podržia” vodiča, tretí zatiaľ odvezie odťahové vozidlo. Práve Igora mal požiadať o nájdenie tretej osoby, ktorou sa stal Jozef S.
V prípravnom konaní uviedol Igor P. aj ďalšie detaily o vražde. Opisoval, ako sa s vodičom bil, pričom mu na pomoc prišiel Jozef. Keď dostali muža na kolená, vybehol z lesa Vlasto a kričal „oddělej ho”. Potom sa vraj všetko zbehlo veľmi rýchlo... Igor vyšetrovateľovi dokonca povedal, že bol celý od krvi, ako aj to, že asi štyri dni po čine dostal od Vlasta 6500 mariek. Mal sa o ne podeliť s kumpánom. V spise sa nachádzajú tiež jeho slová o tom, že všetko ľutuje: „Nemyslel som si, že to bude mať také následky, preto sa necítim vinný z trestného činu vraždy. Vodiča som zastreliť nechcel.”
Už v decembri 2000 ale Igor vyhlásil, že pôvodné výpovede nie sú pravdivé, urobil ich – rovnako ako Jozef S. – len preto, že mal strach pred Vlastom. Nevinný je vraj aj v prípade troch lúpeží, ktoré sa stali v roku 1998 v Chorvátsku.
Kvôli boleniu hlavy
a hrdla prišli lekári
Na minulotýždňovom pojednávaní toho Igor P. veľa nepovedal. Hneď v pondelok ráno oznámil senátu, ktorému predsedá JUDr. Stanislav Libant, že ho bolí hrdlo a hlava. Keďže mal služobný lekár voľno a jeho zástupca mal prísť až okolo obeda, privolali k Igorovi civilných lekárov z nemocnice. Vyšetrenie ukázalo, že má „pacient” všetky základné hodnoty v norme, a preto je schopný zúčastniť sa pojednávania.
Obžalovaný však vzápätí vyrukoval s ďalším problémom – vraj stratil dôveru k svojmu obhajcovi JUDr. Muzikovi, pričom požiadal o jeho výmenu. „Vypovedať budem, až keď tu bude môj nový obhajca,” vyhlásil a prisľúbil, že v stredu povie senátu jeho meno. Pojednávanie bolo odročené až na štvrtok, ani neplánovaná dvojdňová prestávka ale Igorovi nestačila. Žiadne meno obhajcu súdu neoznámil (ako dôvod uviedol, že jeho rodičia ešte nepredali dom, čo má súvisieť s odmenou pre právneho zástupcu). Namiesto toho vzniesol vo štvrtok ráno námietku zaujatosti voči celému senátu z dôvodu, že nevyhovel jeho žiadosti o zmenu ustanoveného obhajcu...
Keď senát oznámil, že o námietke rozhodovať nebude, Igor P. vyhlásil, že sa odvolá na Najvyšší súd „proti vášmu rozhodnutiu o nerozhodnutí o mojej námietke”. Zopakoval, že vypovedať bude až v prítomnosti nového právneho zástupcu, ktorý bude oboznámený so spisom. „Vypovedať budem, keď budú splnené moje požiadavky,” povedal doslova.
Po obedňajšej prestávke sa malo v pojednávaní pokračovať, JUDr. Muzika však oznámil, že má dôvod, ktorý ho zbavuje možnosti obhajovať Igora P. Predseda senátu JUDr. Libant poznamenal, že je z etického hľadiska pochybné, ak obhajca uvedie dôvod, ktorý pozná už ráno, až o 13. hodine...
Pojednávanie muselo byť nakoniec odročené, pokračovať bude 19. - 23. augusta. Senát poskytol Igorovi P. lehotu do 17. júna. Do tohto dátumu si musí zvoliť obhajcu, ak jeho meno opäť neoznámi, rozhodne o ňom súd.
Miriam Hojčušová
