železnici vyrobené v rokoch 1918, 1949 a 1951 už majú strechu nad komínom. Minulý týždeň pre ne slávnostne otvorili nové depo.
Na južnom Slovensku boli postavené poľné železnice hlavne na prepravu v poľnohospodárskom sektore. Cukrovary prevážali repu, skrojky a melasu, roľníci obilie, zvieratá a mlieko. V období daždivých jarí a jesení, keď sa cesty rozbahnili, boli vláčiky jediným spojením s okolitým svetom aj pre miestnych obyvateľov z roztrúsených dediniek. Trate boli položené v okolí Želiezoviec, Sládkovičova, Šurian či Pohronského Ruskova. Rozvoj automobilovej dopravy a lacná nafta dali železničkám červenú. Koncom 60. rokov minulého storočia sa parné mašinky zastavili.
Myšlienka zriadiť železnicu v areáli Agrokomplexu je z roku 1982. Vhodným miestom bol skanzen, kde sú ukážky zo života predchádzajúcich generácií – mliekárov, pekárov, včelárov či olejárov. S výstavbou železnice v skanzene sa začalo v apríli 1985. Koľajnice a výhybky, z ktorých najstaršie majú takmer 120 rokov, previezli z trate v Želiezovciach, z úseku Nýrovce – Malaš. Už o rok na to bol spojazdnený úsek v dĺžke 600 metrov, dnes je to celkovo 2600 metrov. Samotná trať je technickou pamiatkou. Najstaršia z lokomotív nesie meno Križko - podľa záchrancu mnohých parných rušňov z celého vtedajšieho Československa Ladislava Križana. Vozne pre návštevníkov majú podvozky a rám z rokov 1937 – 1939 a nadstavby boli vyrobené podľa pôvodných dokumentácií. Juraj Gerbery
