ich do Rakúska, vzbudili u policajtov na bratislavskom hraničnom priechode podozrenie. Kým totiž mužská časť posádky bola väčšinou stabilná, mladé slečny sa pravidelne menili. Všetko nasvedčovalo tomu, že ide o obchod s „bielym mäsom”...
Obvinení sú už vo väzbe
„Situácia trvala od jari 1999 až do konca roka 2001,” informoval nás vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania v Nitre, ktorý sa prípadom zaoberá od vlaňajšieho septembra. Práve vtedy sa podarilo prvého zo skupiny páchateľov zadržať a po obvinení umiestniť do väzby. V apríli ho nasledovali ďalšie osoby – všetky boli chytené na Slovensku pri dlhodobo pripravovanej razii. V policajnej sieti uviazla aj „hlava” celej organizácie – 24-ročná Levičanka.
Ako sme sa dozvedeli, s biznisom jej istý čas mal pomáhať o šesť rokov starší manžel - až dokým ho vlani v Rakúsku nezadržala polícia. „Odtiaľ putoval do Talianska, kde na neho vydali medzinárodný zatykač. Vo väzení by mal stráviť ešte dva roky,” uviedol vyšetrovateľ. Za talianske mreže vraj muža dostala obdobná trestná činnosť, za akú čelí obvineniu na Slovensku.
V obchode s „bielym mäsom” sa údajne angažovali aj ďalší príbuzní podarených počerných manželov. Celkový počet páchateľov vyšetrovateľ odhaduje na viac ako desať (predpokladá, že niektorí sú stále „na pohybe”). Okrem spomínanej „šéfky” je medzi nimi ešte jedna osoba ženského pohlavia.
Do dnešného dňa už bolo vznesených šesť obvinení z trestného činu obchodovania so ženami – voči manželom z Levíc, 48-ročnému Nitranovi, 20-ročnému Levičanovi, 24-ročnému mužovi z Nového Mesta nad Váhom. Naposledy v apríli k nim pribudol aj 26-ročný Topoľčanec. Všetci boli vzatí do vyšetrovacej väzby. „Niektorí z páchateľov čelia aj obvineniu zo zavlečenie do cudziny, pozbavenia osobnej slobody či vydierania. Asi polovica sa už k trestnej činnosti priznala,” tvrdí vyšetrovateľ.
Ženám sľubovali
prácu v cukrárni
Údajná organizátorka nezákonného biznisu zatiaľ vypovedať odmietla. Či si aj ona osobne bola prezrieť teritórium, ktoré šliapali vo Viedni jej „ovečky”, je zatiaľ neznáme. Isté vraj je, že hranice neprekračovala na svoje meno – rovnako, ako jej kumpáni. „Mali falošné doklady, čo nám veľmi sťažovalo vyšetrovanie. Aj dievčatám sa páchatelia predstavovali pod inými menami,” povedali nám na polícii.
Počet žien, ktoré sa vo Viedni vystriedali pri šliapaní chodníka, sa odhaduje na tridsať. Pochádzajú najmä z územia západného Slovenska (z Nitry je len jedna). Väčšinou išlo o nezamestnané, resp. študentky stredných škôl a učilíšť. Podľa doteraz zistených informácií sa ich vek pohyboval od 15 do 30 rokov. Výnimkou bola len mladučká Rómka, ktorá mala iba štrnásť. Páchatelia ju do Rakúska vyviezli bez jej súhlasu.
Dievčaťu vraj najskôr sľúbili odvoz na diskotéku v meste, kde býva. Domov sa z nej už nevrátila – skončila v byte, kde ju pod hrozbou násilia držali, až kým jej nevybavili falošné doklady. Nič netušiaci rodičia nahlásili nezvestnosť dcéry na políciu. „Uvideli ju až po mesiaci, keď sa jej podarilo ujsť z Viedne. Pri návrate na Slovensko jej pomohla naša ambasáda,” konštatuje vyšetrovateľ.
V tom čase už polícia o aktivitách skupiny páchateľov vedela a preverovala ich. Celý biznis si vraj najskôr vyskúšali na svojich známych, ktoré vycestovali na zárobky do zahraničia dobrovoľne. „Ukázalo sa, že je to výhodné, a tak začali hľadať ďalšie dievčatá. Niektoré vopred súhlasili, iné nalákali podvodom – oklamali ich napríklad, že budú pracovať v cukrárni či vypomáhať v domácnosti v Čechách. O skutočnom cieli cesty sa dozvedeli až v aute, resp. vo vlaku či autobuse,” dozvedeli sme sa od vyšetrovateľa.
Denne aj dvanásť
zákazníkov
Počas pracovného týždňa boli vo Viedni iba jedna – dve slečny, na víkend sa ich počet rozšíril aj na štyri. Niektoré si takto privyrobili len jednorazovo, iné zostali, až kým ich nevyhostila rakúska polícia.
„Vo Viedni bývali v hoteli, rozhodne to nebol žiadny luxus. Na ulici museli stáť od 10. hodiny doobeda do druhej nadránom v krátkej sukni, bez ohľadu na to, či pršalo alebo snežilo.” Niektoré obslúžili dvoch-troch zákazníkov, tie vychytenejšie aj dvanástich za deň. Svoju „prácu” vykonávali v aute, neďalekom parčíku alebo hoteli. Pasáci im kvôli bezpečnosti zakázali navštevovať súkromné byty. Nastúpiť nesmeli ani do vozidla, kde boli dvaja muži. Upozornili ich, že to môžu byť policajti alebo „úchyláci”. V prípade policajnej kontroly mali tvrdiť, že sú turistky – z tohto dôvodu im páchatelia nechali pri sebe aj pasy. Vďaka nim sa zopár ženám podarilo ujsť domov. Samozrejme, našli sa aj také, ktorým sa práca páčila.
Minimálny poplatok
bol 500 šilingov
„Fajka stála 500 až 700 šilingov, súlož od 700 do 1500,” zhodli sa dievčatá vo svojich výpovediach. Niektoré netaja, že to s klientom robili aj bez ochrany, pričom údajne žiadne príplatky nepýtali. Tvrdia, že si toho domov veľa nepriniesli – pasáci si odpočítali výdavky za vybavenie dokladov (po ukončení „spolupráce” si ich väčšinou nechali), za hotel, stravu aj bielizeň.
„Pevné percentá, ktoré im mali dievčatá odvádzať, stanovené neboli. No páchatelia mali všetko pod dohľadom a peniaze vždy po niekoľkých zákazníkoch vyinkasovali. Dokonca robili osobné prehliadky – ženy sa museli vyzliecť donaha, či si náhodou nejaké šilingy neschovali.” Fyzické násilie používali pasáci len málokedy – išlo vraj maximálne o facky. Občas pohrozili, že ak nebudú slečny poslušné, prezradia príbuzným na Slovensku, ako si zarábajú, resp. im zobrali do zálohy šperky.
„Obvinení dnes tvrdia, že väčšina žien cestovala do Rakúska dobrovoľne. Niektorí sa bránia, že ich tam len odviezli, pričom si vraj mysleli, že to nie je trestný čin,” prezradil nám vyšetrovateľ. Viac svetla vnesú do prípadu výpovede ďalších poškodených. Otázne je, koľko z nich bude ochotných rozprávať.
Paradoxom je, že hoci páchatelia zarobili za dva roky obchodovania so ženami celkom slušné peniaze – podľa odhadov polície to boli stovky tisíc šilingov – veľa im toho nezostalo. Majetky údajne nemajú, takmer všetko zrejme prehýrili...
Miriam Hojčušová
