besedu so zaslúžilou umelkyňou Evou Kristínovou, ktorá štyridsať rokov pôsobila v Slovenskom národnom divadle.
„Vaša staroslávna Nitra vyžaruje niečo veľmi, veľmi, veľmi vzácne,” vyznala sa hneď v úvode. Pokračovala rozprávaním o Veľkej Morave a solúnskych bratoch Konštantínovi a Metodovi. „U vás v Nitre bolo založené prvé učilište, a pretože na ňom vyučoval univerzitný profesor, myslím, že môžem smelo povedať - v Nitre vznikla prvá univerzita na západ od Byzancie, v ktorej sa vyučovalo živým jazykom,” dodala znalkyňa histórie.
Túto skvelú herečku a recitátorku poznáme okrem iného aj z televíznych inscenácií Rysavá jalovica a Kubo. „Človek potrebuje nervy ako lodné laná. Nie ako jedno, ale ako tri posplietané dokopy, ak sa chce uchytiť v herectve. Iste, talent musí byť, ale dva razy toľko musí byť usilovnosti. Ale ani to ešte nestačí, tri razy toľko musí byť šťastia,” podala návod, ako sa presadiť na doskách, ktroé znamenajú svet.
V súčasnosti pracuje ako aktívna matičiarska funkcionárka: „Nie je mi ľúto, že už nehrávam. Nemá mi byť kedy. Terajšiu robotu mám rada, nechýba mi ani kontakt s obecenstvom (pri besedách).”
A ako chápe Eva Kristínová svoje poslanie? „Život človeka je služba. Nie posluhovanie, nie honba za majetkom. Ak je naháňanie peňazí cieľom nášho života, tak je to cieľ veľmi primitívny.”
Oľga Mederlyová
