Do nitrianskeho Divadla Andreja Bagara zavítala minulú nedeu spolu s Radoslavom Brzobohatým a alšími eskými hosami a doviezla svetovo známy titul Zlaté jazero o starostiach i krásach starnutia. Pri standing ovations po predstavení sa jej tisli od dojatia do oí slzy.
Kvtu Fialovú je zážitkom vidie nielen na televíznej obrazovke, ale najmä na javisku. Pri osobnom stretnutí nákazlivo a neodolatene žiari. Podvedome cítite len jej silné pozitívne lúe radosti a láskavosti. Vôbec sa nemení, akoby sa v jej prípade zastavil as. No ona nás presvieda perfektnou sloveninou, že ni špeciálne pre to nerobí. Prehrabe si snehobiele vlasy a zadíva sa na nás nádhernými magickými oami. „Mám rada svoje vrásky. Staroba je úžasná. Skutone úžasná. Tento as sa vôbec nedá porovna s tým, ke bol lovek mladý. Vtedy som stále nad nieím rozmýšala, no dnes sa iba pozerám, ako svieti slnieko, usmievam sa na všetkých a som šastná.“
Fialová dodáva, že neexistuje na svete ni, o by ju rozhnevalo, alebo jej pokazilo náladu. Len ke prídu vojny, záplavy a iné negatívne záležitosti, tak je z toho smutná. „Skvelé je, ak môžete pomôc - inom alebo darom. Najdôležitejšie zo všetkého poda ma je, aby boli na seba udia každý de slušní a dobrí. Najväším majetkom loveka je as, nech je teda posvätený vakou a pocitom, že sme pre niekoho nieo urobili. Už moja mamika žila poda budhistických zásad, ktoré sú nekonfliktné a ni nevnucujú. Najdôležitejšie v živote sú univerzálne hodnoty - láska a pokora. Úplne dôverujem osudu - alebo Bohu. Je jedno, ako to kto nazýva. Myslím si totiž, že sme na tomto svete na to, aby sme plnili úlohy. Záleží len na nás, ako ich vykonáme a zvládneme. Poda hesla - ím horšie, tým lepšie. Ke vám osud pripraví uritú úlohu, tak to má iste zmysel a chce vás tým ui,“ vraví Kvta Fialová. Verí aj v to, že každý sa na tomto svete ocitneme niekokokrát. Inak by to vraj bolo všetko príliš smutné.
Isté je, že na javisku vyniká charizmou a hereckým umením. „Robím to rada, jednoducho úbim všetkých okolo seba. Hrám každý de, v súasnosti v ôsmich tituloch. Pre ma sú to príjemné veci. Ke lovek navyše môže tlmoi aj pozitívny text a by na javisku s výbornými hereckými partnermi, tak o si ešte viac môže žela?“ - vraví pani Kvta.
Narodila sa pri Fiakove v roku 1929, pamätá si roky strávené v katolíckom kláštore v Dobšinej a v evanjelickom v Modre. Po vojne, ke jej v štyridsiatom siedmom zomrel otec, sa matka vrátila na Slovensko. Kvta Fialová pôsobila ako hereka v martinskom divadle, nakrúcala v Bratislave… Dodnes putá so Slovenskom nepretrhla. Vemi rada chodí prázdninova a dovolenkova na Lazisko pri Liptovskom Mikuláši, kde jej matka postavila malý domek. Stará sa o herekina sestra. Ako pani Kvta zdôrazuje, tieto miesta miluje. Jej dcéra Zuzana a 13-roná vnuka sa narodili v echách. „Vidíme sa spolu vemi málo, lebo Zuzka býva v paneláku nad Hostivaí, kde pracuje ako uiteka. Dennodenne si ale dva až tri razy telefonujeme. Žijeme spolu v myšlienkach a je to vemi krásne. Zuzka je tiež obetavá, rozdáva sa uom i deom… V našej rodine „numizmatikov“ nemáme! Ide nám predovšetkým o šastie v živote,“ ukonila rozprávanie Kvta Fialová.
Silvia Struhárová
