NITRA. Nadšencov krvnej skupiny, ktorá o športe nielen pekne rozpráva, ale svoju podporu deklaruje aj finančne, by mali vážiť zlatom. S Jánom Plandorom sme hovorili o príčinách jeho návratu do aktívneho diania v klube v Nitre.
Čo vás viedlo k rozhodnutiu vrátiť sa do výkonnej pozície v klube?
- Osobne som dlho rozmýšľal, aký postoj zaujmem k nitrianskemu hokeju. Od roku 2003 do roku 2007 som hokeju obetoval veľa a nie je ľahké zabudnúť na pekné, ale aj zlé obdobia a zážitky, ktoré som s ním prežil. Nakoniec som prehltol negatíva a rozhodol sa ešte raz aktívne vstúpiť do hokejového diania. Napriek rozdielnym názorom na riadenie jednotlivých oblastí v klube sme nakoniec s pánom Lukáčikom našli spoločnú reč na riešenie zásadných otázok a verím, že naša spolupráca môže fungovať.
Nitriansky hokej má za sebou nie príliš vydarené sezóny, akým spôsobom mieni klub naštartovať obrat k lepšiemu?
- Je pravda, že klub sa nachádza v kríze, ktorá trvá už dva roky, ale my sme do nej dostali a musíme urobiť všetko preto, aby sme ho z nej aj vyviedli. Vzájomná spolupráca a konfrontácia názorov vo vedení môže prispieť k tomu, aby sme ich neopakovali. Ja osobne som veľmi rád, že po 4,5 roku si aj niekto iný skúsil, čo to je riadiť hokejový klub. Moje možno už „otrepané frázy“ minimálne o lokálpatriotizme k nitrianskemu športu bude teraz počúvať viac ľudí. Verejná mienka bola a je veľmi zdeformovaná a čaká nás veľa roboty, aby sme ju zmenili. V tomto smere mienime urobiť niekoľko zásadných krokov.
Chceme sa viac otvoriť nitrianskej verejnosti, informovať častejšie a komplexnejšie o dianí v klube, o našich problémoch, plánoch, o súčasnosti aj perspektíve. Keď spomínam verejnosť, myslím tým fanúšikov, sponzorov, zástupcov mesta, rodičov našich nádejí. Preto, aby ľudia v Nitre opäť radi chodili na zimný štadión, potrebujeme u nich o hokej vzbudiť záujem. Pre sponzorov zriadime radu sponzorov, ktorej členom sa automaticky stane každý náš reklamný partner. Chceme, aby boli informovaní o tom, ako nakladáme s ich financiami, radi si vypočujeme ich pripomienky a návrhy. Musíme s nimi neustále pracovať a viac si ich vážiť. Náš vzťah sa podpísaním zmluvy o reklame nesmie skončiť, vtedy sa musí začať.
Je verejným tajomstvom, že hokejový klub sa topí v dlhoch. Ako sa chce akciová spoločnosť vysporiadať s touto ťarchou?
- Skoro všetky hokejové kluby na Slovensku majú väčšie alebo menšie finančné problémy. Rozdiel medzi Nitrou a ostatnými je v tom, že my sa o tých našich nebojíme otvorene hovoriť. Existuje generálne riešenie, keby mesto prejavilo ochotu preplatiť hokejovému klubu všetky investície, ktoré zo svojich súkromných prostriedkov vynaložil na skvalitnenie zimného štadióna – teda majetku mesta. Tak by sme vedeli okamžite vyplatiť všetky dlhy a dostať stav záväzkov na nulu. Nitriansky hokej je už roky bez významného partnera, ktorý by vykryl aspoň 20% rozpočtu. Pri rozpočtoch okolo 50 miliónov korún (1,66 mil. eur) ho stačilo prekročiť len o 5% ročne a za šesť rokov je to už kopa peňazí. Stále čakáme možno na zázrak, že do klubu taký partner príde, ale ja to nevidím ružovo.
Kde teda vidíte vy východisko zo závozu?
- Myslím, že v tomto by nám malo jednoznačne pomôcť Mesto Nitra. Na jeho území realizuje svoje aktivity desiatky veľkých zahraničných firiem, ale ich pomoc športu je nulová. Obyvatelia mesta tam síce našli zamestnanie, ale nezaslúžia si aj niečo navyše? Kto iný sa má starať o ich mimopracovné vyžitie, ak nie ich zamestnávateľ a ich „mesto“. Preniknúť do centrál týchto firiem je veľmi zložité a práve tu by som očakával výraznejšiu pomoc zo strany našich mestských predstaviteľov. Je to jediná cesta, ako šport v Nitre finančne ozdraviť.
Mesto Nitra ale deklaruje pozitívny vzťah k športu, i k hokeju ako takému. Je to naozaj tak, resp. kde vidíte vy rezervy?
- Mesto prakticky bezplatne prenajíma hokejovému klubu zimný štadión, prispieva sumou do 80 % na úhradu energií, čo je cca 7 miliónov korún (232 tisíc eur) a dotáciou na činnosť v celkovej sume cca 1,5 milióna korún (49 791 eur) za posledných šesť rokov, z čoho prevažná časť ide na činnosť mládeže. Samozrejme, väčšiu podporu by sme neodmietli, aj keď rozumieme argumentom mestských poslancov, že v Nitre je veľa vrcholových športov, a tiež tomu, že čo občan, to iný problém. Podľa návštevnosti, nákladovosti, úspešnosti v porovnaní s náročnosťou súťaže, a tiež podľa počtu aktívne športujúcich detí, dospelých a verejnosti sme v Nitre jednoznačne na prvom mieste a za nami ďaleko nikto nie je.
Žiaľ, trošku sa hanbíme pred našimi kolegami z iných extraligových hokejových miest povedať, akú podporu na činnosť dostávame od mesta. Inde sa jednak rozdeľuje ďaleko vyššia čiastka a jednak sú určené prioritné športy ako hokej, futbal a napríklad basketbal a tam je smerovaná najväčšia podpora. Vykrývanie nákladov na prevádzku štadióna je na Slovensku takmer samozrejmosťou, bez tohto by sme absolútne nemohli existovať. Ale aj napriek tomu klub vynakladá ročne zo svojich príjmov ďalších cca 5 mil. korún (166 tisíc eur) na to, aby mohol v Nitre nielen hokej, ale aj prevádzka zimného štadióna vôbec fungovať.
Mzdy robotníkov, ostatných zamestnancov, drobné opravy, údržba, výroba ľadu, úprava ľadu, atď., o tomto nikto nechce počuť ani to vidieť. A my pritom určite nie sme zlí nájomníci. O našich investíciách do štadióna sa už toho popísalo dosť. A keď sme hovorili o dlhoch klubu, kde by sme boli, keby sme boli od mesta na činnosť klubu dostali ročne len to, čo napríklad Liptovskom Mikuláš, teda cca 5 miliónov ročne?
Páni Dvonč a Štefek chápu naše problémy a snažia sa nám pomáhať, ale pokiaľ ich snahu nepodporia aj mestskí poslanci, vždy budeme môcť v Nitre iba ticho závidieť iným mestám, ktoré udávajú tón v rôznych športoch na Slovensku. Urobili sme už viac ústretových krokov, prosili sme o podporu, bezplatne sme ponúkli naše akcie mestu, ponúkli sme všetky miesta v dozornej rade, sme kedykoľvek pripravení transparentne sprístupniť všetkým poslancom o čo požiadajú, sme dokonca všetci pripravení z klubu aj odísť, ak to pomôže, len nech sa už konečne začnú o nás viac zaujímať.