NITRA. Bývalý univerzitný učiteľ Oto Malý vydal na vlastné náklady knihu Mocipánov služobník. Opisuje v nej svoje zážitky z Venezuely, kde musel dlhé mesiace tvrdo pracovať. Podvodom totiž prišiel o všetky peniaze, čo si priniesol zo Slovenska. Oklamal ho venezuelský študent, s ktorým sa zoznámil na poľnohospodárskej univerzite v Nitre, kde roky učil.
Aj tento nepríjemný zážitok spôsobil, že sa z pedagóga stal cestovateľ a dobrodruh. Dnes je na voľnej nohe a píše knihy.
Prišiel o tisíce dolárov
Ota Malý sa pôvodne plánoval z Venezuely vrátiť po prázdninách a ďalej učiť. Nakoniec tam prežil 1,5 roka, na univerzite si zobral neplatené voľno.
„Vycestoval som v lete 1994, mal som veľa nevyčerpanej dovolenky. Lákala ma španielčina, ktorú som sa učil, aj možnosť spoznať krajinu. Na našej univerzite bolo veľa študentov z Južnej Ameriky," hovorí Oto Malý, rodák z Martina.
O ďalekej krajine veľa počul aj od kamaráta - Venezuelčana, ktorý žije v Nitre. Ten ho však tesne pred cestou varoval, aby radšej zostal doma, pretože vo Venezuele je tichá občianska vojna. „Neodradilo ma to," hovorí bývalý vysokoškolský učiteľ.
Dodáva, že vtedy bol internet v plienkach a on toho veľa o Venezuele nevedel. Ani o vraždách, drogách a krádežiach, ktoré sú súčasťou každodenného života. „Jedna z mála informácií, čo som mal, bola, že keď budú chcieť odo mňa na ulici topánky, aby som ich dal," poznamená s úsmevom.
Obeťou trestného činu sa stal krátko po príchode. Naletel Venezuelčanovi, ktorý predtým neúspešne študoval v Nitre. Dodnes tu žije jeho manželka a svokra. „Požičal som mu 5-tisíc dolárov, ktoré som musel podľa predpisov priviezť do krajiny. Presvedčil ma, že ich treba investovať, tvrdil, že budeme spolu predávať potraviny."
Odvtedy už Oto nevidel zo svojich peňazí ani dolár: „Hoci som mal spiatočnú letenku, zostal som vo Venezuele. Myslel som si, že peniaze získam späť."
V pralese po ňom strieľali
Vo Venezuele sa musel obracať, aby prežil. Krátky čas síce pôsobil aj na univerzite v Caracase, no pracoval najmä ako zástupca vedúceho mliečnej farmy. Cez víkendy chodil predávať do mesta zmrzlinu.
„To nebola pocta, ale za trest," komentuje svoju funkciu na farme, kde zarábal šesť dolárov denne. „Robotníci dostávali jeden dolár, robili štrnásť hodín denne. Za to si nekúpili ani kilo múky. V rodine strážnika si napríklad ôsmi delili na večeru jeden banán," hovorí Oto Malý o mužovi, ktorému pomáhal, dával mu potraviny.
Spriatelili sa, spolu snívali aj o veľkom bohatstve. „Popri farme viedla stará obchodná cesta, povrávalo sa, že je tam zakopaný poklad. Mali sme aj detektor kovov, ale našli sme len staré konzervy," hovorí 45-ročný spisovateľ, ktorý sa raz stratil vo venezuelskom pralese. „Vrátil som sa s indiánskym šípom v plecniaku. Ktosi po mne strieľal a ani som o tom nevedel."
Našťastie, guľky v rušných uliciach Caracasu sa mu vyhli. Pritom tam na dennom poriadku boli vraždy a násilie. „Drobné lúpeže a krádeže sa ani nevyšetrovali. Ak chytili zlodeja, najskôr ho zmlátil policajt, potom okradnutý. Kto mal lepšie auto, musel sa báť, že mu na križovatke, kým čakal na zelenú, strelia do hlavy," hovorí Oto Malý.
On cestoval metrom alebo mikrobusmi, čo bol obrovský zážitok. „Nastupuje a vystupuje sa často počas jazdy, mikrobus len pribrzdí. Cestujúci sú družní, vyspevujú, koluje medzi nimi fľaša alkoholu."
Nitrianskeho pedagóga Venezuela napriek všetkému očarila. „Máte tam všetko - od mora až po vysoké horstvá," rozplýva sa.
Mama bola zhrozená
Svoje venezuelské zážitky využil pri písaní románu Mocipánov služobník. Autobiografický je však len sčasti. Z ktorej, o tom Oto Malý nechce hovoriť. „Môžem povedať to, čo hovoril Hemingway: Moji hrdinovia, nech sa volajú akokoľvek, majú kúsok zo mňa."
Najpikantnejšie veci sú vraj vzadu. „Keď ich čítala moja mama, zhrozila sa. No inak by to bolo suché, nemohol som dbať na to, že bude zalamovať rukami," prezradil autor.
Jeho knižnou prvotinou bol pred niekoľkými rokmi román Peklo v raji. Aj ten bol sčasti autobiografický. Odohráva sa na Floride, kde Oto Malý odcestoval rovno z Venezuely. Prežil tam štyri roky. Teraz sa chystá písať knižku z cesty po Egypte. Bude sa volať Saharský tieň.
Knihy vydal za vlastné
Vydanie oboch kníh si autor financoval sám. Mocipánov služobník vyšiel v Čechách. „Slovenské vydavateľstvá zaujímajú skôr ženské romány a možno publikácie o zdravej výžive," poznamenal Oto Malý, ktorého prastará mama Mária Tarajová varila u spisovateľa Ladislava Nádaši Jégého v Dolnom Kubíne.
„V tom dome predtým pôsobil P. O. Hviezdoslav. To som sa dozvedel len nedávno, samozrejme, že to nemá vplyv na moju literárnu tvorbu. K tej ma viedol otec, učiteľ slovenčiny. Žiaľ, nedožil sa môjho príchodu z Venezuely," dodal dobrodruh s učiteľskou minulosťou.