Na potulky ostrovom pod polárnym kruhom sa vybral Ivan Breský z Nitry spolu so svojou manželkou. Cestovateľ, ktorého skôr nájdete na horolezeckých expedíciách v Peru či Nepále, priznáva, že Island je úplne iný ako všetko ostatné, čo doteraz pri výpravách zažil. „Nás zaujímalo hlavne vnútrozemie, kde sú sopky a ľadovce," povedal Ivan Breský.
Nacvičovali pristátie na mesiaci
Island má asi tristotisíc obyvateľov. Dve tretiny z nich žijú v hlavnom meste Reykjavík. Po obvode ostrovnej republiky sú rozložené osady, ktoré spája niečo ako „štandardná" cesta. Zrejme jediná, ktorá na Islande existuje.
Pusté vnútrozemie, ktoré sa manželia Breskí rozhodli prejsť, asfaltky rozhodne nepozná. Prašné a štrkové komunikácie rozpoznajú zrejme len tí, ktorí tam žijú. Vlastné auto sa na Island neoplatí priviezť - turisti si požičiavajú špeciálne terénne autá, ktoré sú schopné prejsť aj drsnými úsekmi vnútrozemia.
Na Islande nie sú železnice ani mosty. Železnice by nemali čo spájať a mosty sa zase neoplatí stavať, pretože prebiehajúca seizmická činnosť by ich aj tak čoskoro zborila. „Miestni aj turisti okrem terénnych áut využívajú aj špeciálne terénne autobusy, ktoré sú zdvihnuté trištvrte metra nad zemou, aby dokázali prebrodiť rieky," hovorí Ivan Breský. Ani takéto autobusy ale nekrižujú krajinu úplne bez problémov. Cestovateľom sa stalo, že museli autobus smerujúci spod sopky do civilizácie potlačiť, lebo na lávovej púšti zapadol. O miestnej lávovej a štrkovej púšti, ktorou spoj prechádzal, sa hovorí, že na nej nacvičovali americkí kozmonauti pristátie na mesiaci.
Ryby a vtáky
Aj fauna a flóra ja na Islande iná ako vo zvyšku Európy. Žijú tam v podstate len zvieratá, ktoré sa boli schopné na ostrov dostať - ryby a vtáky. Hovorí sa, že pre ornitológov je Island rajom na zemi. Ďalšie zvieratá - napríklad kone, na ostrov doviezli. V minulosti slúžili práve tieto zvieratá na brodenie riek.
„Ak by napríklad tie malé koníky vyviezli mimo ostrova, naspäť ich už priviezť nemôžu. Boja sa, aby na ostrov nepriniesli nejakú chorobu, preto sú Islanďania citliví aj na také veci, ako dovoz mäsa či údenín," povedal Ivan Breský. Darí sa tam paradoxne aj ovciam, ktoré sú roztrúsené v nehostinnej krajine. Je neuveriteľné, ako sa medzi kameňmi dokážu pohybovať a nájsť si potravu.
Oheň a ľad
Autori rôznych bedekrov tvrdia, že Island pôsobí na každého turistu túžiaceho uniknúť z precivilizovanej európskej reality zvláštnym, takmer magickým kúzlom.
Divoká krajina s obrovskými ľadovcami ostro kontrastuje s mohutnými vulkánmi. A niekde medzi tým sú bohaté termálne pramene. Miestni ich využívajú po svojom. Populárne sú napríklad „horúce hrnce" - sú to krátery alebo prírodné nádrže naplnené termálnou vodou, do ktorej sa bez ohľadu na počasie Islanďania usadia a pod holým nebom diskutujú s priateľmi - rovnako ako my klebetíme v kaviarničkách či na pive v puboch, Islanďania milujú svoje povestné „hrnce". Tie sa stali také populárne, že ich umelé atrapy vytvárajú aj v mestách. Spôsobom použitia pripomínajú tak trochu termálne kúpaliská.
„Mali sme plán, presne sme vedeli, čo chceme na Islande vidieť, a každý deň sme sa prispôsobovali počasiu. Vstávali sme o šiestej, naraňajkovali sa, zabalili stan a robili sme túry do okolia. Večer sme sa snažili nájsť nejaký kemp, ktorý zvyčajne vytvárali v blízkosti termálnych prameňov. Každý kemp je vlastne miestom, kde sa môže stanovať, kde je toaleta a miesto spŕch sú tam tieto prírodné hrnce s termálnou vodou teplou približne štyridsať stupňov," rozpráva Ivan Breský.
Islanďania svoje geotermálne zdroje aj dôsledne využívajú. Uhlie ani iné hmoty na vykurovanie nedovážajú. Pre zaujímavosť - celý Reykjavík vykurujú termálnymi vodami.
Najmohutnejší vodopád Európy
A za ten čas, čo na Islande manželia boli, pochodili toho požehnane. Videli napríklad unikátne vodopády Selfoss a Dettifoss, ktoré tvoria prirodzený začiatok jedného kaňonu. Impozantný Dettifoss má šírku sto metrov a vysoký je až štyridsať metrov. Tieto rozmery z neho robia najmohutnejší vodopád Európy.
Aj sopky mali svoje čaro. „Tam som pochopil, že sopky sú rôzne. To nie je len kužeľ - boli sme napríklad na sopke s priemerom dvadsať kilometrov. Sopku tvorili krátery, z ktorých stále vytekala láva," povedal cestovateľ. Opatrnosti preto pri prechode sopkami nikdy nie je nazvyš. Cez sopky ich sprevádzala jedna Češka, s ktorou sa spriatelili.
Pri stanovaní pod sopkou ich zastihol tajfún Bethy. Piesočná búrka sprevádzaná silným vetriskom a množstvom prachu zdemolovala tri z deviatich stanov v oblasti. „Také niečo som ešte nezažil. Až na druhý deň sme sa z rádia dozvedeli, že sa okolo nás prehnal okraj tajfúnu Bethy. Hneď sme sa pratali dole."
Nevľúdne počasie
Na Islande je počasie nevľúdne, a to dokonca aj v najkrajších obdobiach roka. Premenlivosť počasia je ovplyvnená Golfským prúdom.
Zimy na pobreží sú mierne a letá chladné. Ideálne počasie pre turistov je od polovice júna do konca augusta. V každom z týchto mesiacov ale treba rátať s tým, že prší takmer každý deň a fúka vietor.
„Nešlo nám o prejdené kilometre, ale o kochanie sa nádhernou oblasťou. Island odporúčam tomu, kto má rád prírodu," povedal Ivan Breský o ostrove plnom bizarných pohorí, aktívnych aj vyhasnutých sopiek, ľudoprázdnych čiernych pláží a horúcich prameňoch uprostred lávových či ľadových púští.