Tribúny zívajú prázdnotou, aj sobotňajší zápas proti Prešovu ukázal, prečo. Ľudia frflali právom, v kombinácii s hokejovou blamážou sa sklamanie z videného násobilo. Ťažko vyčítať niečo tým, ktorí boli na trávniku. Lepších niet. Teda aspoň zatiaľ nie. Tréner Kurčubič priniesol nové videnie, preč je najmä povestný nitriansky protekcionalizmus, niekedy zakrývaný aspoň výsledkovým pláštikom. Nie, ešte to nie je na oslavné hoplá, pri zoznamovaní sa so slovenským futbalom ale Kurčubič stihol Nitru naučiť neprehrávať, i keď zatiaľ iba doma. V sobotu vyslal zaujímavý signál, zápas sa v jeho závere sympaticky snažil vyhrať s odchovancami, na lavičke nechal sedieť až do konca Kopačku. Posily, resp. ich výber sú v poslednom čase Achillovou pätou nitrianskeho futbalu. Platí však stará pravda – za málo peňazí málo muziky.
Recept, aj v čase krízy, ukázali basketbalisti, pri naozajstných legionároch rastie výkon celého mužstva. Pomôcť musia futbalistom aj „hráči“ z tribúny, ktorá pomáha predávať ich tvár. Tak ako na basketbale. Tam peniaze na parádne divadlo a najmä skutočných hráčov tiež nepadli len tak z neba. Preto pod Zoborom „popoluškový“ šport chystá revolúciu.
Vidíme sa v stredu, na basketbale. Tam sa hrá sa o titul.