„Týmto článkom by som sa chcel vrátiť k udalostiam, ktoré sa stali v súťaži MO Galanta, v zápase žiakov Mostová - Vinohrady.
Ťažké srdce mám hlavne na pána rozhodcu Riga. Žiakov trénujem už piaty rok. Od tohto rozhodcu som nečakal dobrý a spravodlivý výkon, ale to, čo predviedol tento človek, bol jeden veľký hnus.
Počas celého zápasu sa akýkoľvek kontakt nášho hráča s domácim hráčom končil naším faulom, na druhej strane sa však púšťala tvrdá hra. K tomu ešte pridám simulovanie a herecké výkony domácich, za ktoré by sa nehanbili ani herci v slávnom Hollywoode. Rozhodca priam hltal váľanie sa domácich hráčov s úsmevom na perách. Myslel som si, že poznám pravidlá futbalu, ale pán Rigo ma rýchlo presvedčil o opaku. Uvediem dva príklady. Brankár vyrazí strelu do autu a rozhodca ukazuje odkop od brány. Po mojom upozornení sa pýta brankára domácich, či loptu vyrazil, ale ten to popiera. Ďalej som si myslel, že polčas trvá 35 minút, ale pán Rigo bol asi iného názoru, keďže odpískal koniec prvého polčasu po 32 minútach. Každý zápas spúšťam stopky a keď som na to rozhodcu upozornil, tak povedal, že ich mám zlé. Polčas skončil 1:0.
Najzaujímavejšie veci sa však diali v druhom polčase. Domáci pridali druhý gól, za ktorý by som sa hanbil, ešteže mojim hráčom niečo hovorí výraz Fair-play. Na zemi ležal „zranený“ domáci hráč, tak sme prerušili hru a zakopli loptu do autu. Následne nám však loptu podľa regulí nevrátili, ale poslali ju do pokutového územia a bez akýchkoľvek výčitiek skórovali. Tešili sa hráči, tešili sa funkcionári, tešili sa diváci. Gratulujem, môžete byť na seba hrdí.
Zápasová atmosféra bola veľmi napätá, čakal som, kedy príde k najhoršiemu. Po ďalšom nafilmovanom páde v našej 16-tke, zostal na trávniku ležať domáci hráč. Rozhodca mu to však nezhltol a v hre sa pokračovalo. Môj brankár prišiel za ním a povedal mu, aby vstal a nefilmoval. Rýchlosťou svetla bol „faulovaný“ útočník na nohách a so zdvihnutými päsťami ho chcel napadnúť. Upokojili to až naši obrancovia. Tento incident rozhodca vyriešil udelením žltej karty obidvom futbalistom. Za čo ju však videl môj brankár, to naozaj neviem. V zápise túto kartu napísal len nášmu hráčovi, domácemu ju asi odpustil.
Ďalšiu našu akciu prerušili domáci zákerným faulom na nášho kapitána, po ktorom ho ešte aj fyzicky napadli. Môj hráč č. 11 bránil kapitána, lenže to už tam boli všetci domáci hráči a videl som preskakovať na ihrisko aj divákov. Začala sa hromadná šarvátka, ktorú sme nakoniec s domácim trénerom upokojili a čakali sme, ako to vyrieši rozhodca. Pán Rigo vytiahol dve červené karty, na moje prekvapenie ich ukázal mojim hráčom (hráčovi č. 11 a hráčovi č. 2, ktorý len pomáhal v upokojovaní vzniknutého konfliktu). Neviem si to rozumne vysvetliť, pretože šarvátku vyprovokovali domáci futbalisti faulom a následne atakovaním mojich hráčov a vyviazli z toho bez trestu. Obidvaja vylúčení boli ešte napadnutí divákmi pri odchode do šatne. To už bolo na mňa priveľa. Zápas sme prehrali 4-0, keďže sme dohrávali iba deviati. Chalani ukázali svoje bojové srdcia a zápas dohrali v plnom nasadení, za čo som na nich hrdý. Už ma nezaujímajú výsledky zápasov, pre mňa sú víťazmi všetkých stretnutí moji chlapci. Taktiež som hrdý na to, že sa nezľakli pri konfliktoch a ťahali za jeden povraz ako jedno mužstvo, ako kolektív, ako kamaráti.
Po týchto udalostiach mám v hlave pár nezodpovedaných otázok:
Ako môžu pískať futbalové zápasy rozhodcovia ako pán Rigo, ktorí nepoznajú pravidlá, ktorí celý zápas odstoja v stredovom kruhu a odtiaľ vidia len veci, ktoré chcú vidieť?
Ako máme chlapcov učiť férovému správaniu, keď súperovi rozhodcovia tolerujú tvrdú a zákernú hru bez potrestania?
Ako máme motivovať hráčov v takýchto prípadoch, keď strácajú chuť hrať?
Ako sa majú zachovať tréneri a vedúci mužstiev, keď vidia tieto nechutnosti a nemôžu si nijako pomôcť?
Ako môže dospelý človek napadnúť chlapca? Kvôli čomu vlastne takíto mentálne zaostalí ľudia chodia na futbal? Nadávať a biť malé deti?
Je smutné, že takéto neprístojnosti sa robia vo futbale už pri mládežníckych mužstvách. Namiesto radosti z futbalu sa hráči boja o svoje zdravie a to hlavne vďaka rozhodcom, ktorí nespravodlivým posudzovaním a svojou narušenou psychikou ovplyvňujú zápasy.
Je mi zle z pána Riga a aj z celého systému súťaže MO Galanta. Ale verím v to, že sa raz karta obráti a príde na psa mráz.“
Tomáš Zadrabaj, tréner žiakov OŠK Vinohrady nad Váhom