ŠURANY. Myšlienku zostaviť expozíciu modelov a makiet malých aj veľkých architektonických diel Slovenska mal správca a zakladateľ tunajšieho mestského múzea Miroslav Eliáš už niekoľko rokov.
V stredu 18. marca v zrekonštruovanej synagóge otvorili výstavu štyridsiatich modelov od šiestich autorov.
Najmladší Matúš Martinák je prvákom na strednej škole, najstarší – domáci Karol Zrubec - sa už výstavy nedožil. Jeho modely šurianskeho kostola a dreveného kostola z Mikulášovej ochraňuje múzeum ako autorovu pozostalosť.
Zrubcov model šurianskeho kostola je súčasne najstarším exponátom.
Má vyše 35 rokov, pri jeho oprave pomáhal múzeu ďalší študent, šuriansky gymnazista Mário Vitek.
Obdiv staviteľom aj modelárom
„Väčšina exponátov znázorňuje ľudovú a historickú architektúru Slovenska. Všetky stavby existujú alebo kedysi existovali v reálnom svete,“ povedal na otvorení M. Eliáš. „Treba obdivovať staviteľov, ale aj trpezlivosť a šikovnosť modelárov. Hodnoty a kultúrne dedičstvo predchádzajúcich generácií si často ani neuvedomujeme. Aj takáto výstava môže byť výzvou uvedomiť si, čo u nás doma máme, inšpiráciou v ďalšom bádaní a cestovaní za krásami Slovenska.“
V synagóge vystavujú napríklad makety ľudovej architektúry, hradov, kostolov a kostolíkov. Návštevník sa môže presvedčiť, ako pravdepodobne vyzerala protiturecká pevnosť vo Vrábľoch či Nových Zámkoch, šuriansky hrad, zaniknutý kostol v Bratke. Iné poskytujú takmer modelovú vernosť – pod odnímateľnou strechou šurianskeho kostola nájdete celý interiér s organom aj nástennými maľbami.
O historickú architektúru sa zaujímajú aj mladí
Jozef Murín z Nemeckej na Horehroní sa od mladosti venoval ľudovej architektúre. Na bicykli putoval po Slovensku, aby ju mohol kresliť a fotiť, až potom ju začal modelovať. Jeho diela ocenili prezidenti, ministri a diváci mnohých výstav na Slovensku. Takmer 20 kostolíkov a 50 modelov ľudovej architektúry vystavuje v stálej expozícii Základnej školy v Nemeckej. Do Šurian prísť nemohol, poskytol však devätnásť nádherných modelov ľudovej architektúry z východného a stredného Slovenska.
Historik Požitavia a mesta Vráble Ľuboš Trubíni patrí k mladšej generácii a priznáva, že model tamojšej protitureckej pevnosti bol len jednorázovým „úletom“. „Mesto chcelo zriadiť múzeum, tak som v roku 2000 urobil pevnosť. Z múzea zatiaľ nič nie je, model po prvýkrát verejne vystavujem tu v Šuranoch,“ povedal. Ako tvrdí, mladí ľudia by sa o históriu zaujímali, len im ju treba ponúknuť pútavejšou formou. „Na našich internetových portáloch je obrovský záujem mladých o reštaurovanie hradov,“ zdôrazňuje.
Študent konzervátorstva a reštaurátorstva Matúš Martinák z Tlmáč začal modelovať ako štrnásťročný. Urobil maketu Čachtického aj Trenčianskeho hradu a spolupracuje s odborníkmi na hradnú architektúru. „Najskôr sa tvárili dosť udivene, že chalan môjho veku sa tomu chce venovať. Chcem študovať architektúru pamiatok,“ povedal. Vystavený model Levického hradu vyrobil podľa predlôh z obrazov a medirytín.
Miroslav Ikrényi patrí skôr do kategórie železničných modelárov. Na jeho koľajisku je model šurianskej železnične stanice, na výstavu priniesol aj miniatúrnu kaplnku Panny Márie. „Na modeloch sa mi páči hlavne remeselná precíznosť a vypracované detaily. Na tie malé treba niekedy lepšie nervy ako na veľké,“ skonštatoval.
Chce vyrobiť sedliacky dom
Autor výstavy sa výrobe makiet venuje jedenásť rokov. Jeho prvotinou bol Oravský hrad, ktorý robil päť mesiacov. Takúto koncentráciu modelov považuje za jednu z najpozoruhodnejších na Slovensku. Každý je unikátnym dielom a má čo povedať laikovi i odborníkovi. Výtvory kolegov hodnotiť nechcel, zo svojich si najviac cení model Starého zámku z Banskej Štiavnice. Robil ho na objednávku Slovenského banského múzea v mierke 1:100.
„Sú to doslova dejiny umenia na jedinom objekte. Je nádherný, ale druhýkrát už by som ho robiť nechcel,“ priznáva. „Je to súčasne asi jediný exponát, ktorý má v sebe kus plechu. Inak sa všetky vyrábajú z papiera, kartónu a, samozrejme, dreva, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou nielen modelov, ale aj reálnych stavieb.“ Modelár musí mať podľa M. Eliáša trpezlivosť, zručnosť, ale aj dobré oko a priestorové videnie, aby vedel model osadiť do terénu. „Do mestského múzea plánujem vyrobiť prototyp šurianskeho sedliackeho domu z 19. storočia. Bude mať slamenú strechu, interiér so zariadením aj hospodárskymi zvieratami. Reálny už v Šuranoch neexistuje, ale zachovalo sa dosť fotografií a dobovej dokumentácie. Chce to ešte dôkladný literárny a terénny výskum,“ uzatvára.
MIROSLAV ANTONI