NOVÉ ZÁMKY. Na tunajšiu Regionálnu kanceláriu Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSLP) sa obracajú nielen ľudia, ktorí sa cítia diskriminovaní, ale čoraz častejšie aj finančne poškodení . V súčasnosti najmä v súvislosti so stratou zamestnania.
Firma sľúbi, že ho prijme späť
„Množia sa prípady, keď zamestnanca či zamestnankyňu s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú zamestnávateľ presvedčí, aby dobrovoľne ukončil pracovný pomer dohodou. Sľúbi im (ústne), že ak v písomnej dohode o skončení pracovného pomeru nebudú ako dôvod uvedené organizačné dôvody, bude s nimi do budúcna rátať a prijme ich do firmy späť, len čo stav hospodárskej krízy pominie. Splnenie takéhoto prísľubu však nie je možné úspešne vynútiť, čoho si je zamestnávateľ, na rozdiel od zamestnanca, vedomý,“ hovorí Margaréta Zozuľáková, pracovníčka Regionálnej kancelárie SNSLP. „Človek podpíše, potom zistí, že sa tým vlastne vzdal odstupného a príde sa posťažovať a hľadať pomoc k nám.“
Regionálna kancelária SNSLP sa prioritne zaoberá prípadmi diskriminácie. Keďže ľudí so sťažnosťami na postup zamestnávateľov je stále viac, na svojej internetovej stránke stredisko zverejnilo Odporúčanie pre zamestnankyne a zamestnancov, ktorým hrozí skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov.
Výpovedná lehota aj odstupné
„Chceme prispieť k tomu, aby zamestnanci/zamestnankyne takéto pre nich jednostranne nevýhodné dohody nepodpisovali,“ pokračuje M. Zozuľáková. „Ak firma z organizačných dôvodov znižuje stav zamestnancov a z tohto dôvodu dáva zamestnancom výpoveď, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi/zamestnankyni odstupné popri čerpaní výpovednej doby.
Výpovedná lehota je dva mesiace - ak vo firme odpracoval viac ako päť rokov, dokonca tri mesiace. Po skončení výpovednej lehoty má zamestnanec ešte nárok na dvojmesačné odstupné. Ak vo firme odpracoval najmenej päť rokov, odstupné je minimálne trojnásobkom priemerného mesačného zárobku. Kolektívna alebo pracovná zmluva môže dokonca stanoviť ešte vyššie (ale určite nie nižšie) odstupné.“
Ako tvrdí M. Zozuľáková, „mnohí zamestnanci a zamestnankyne si myslia, že ak zostanú u zamestnávateľa pracovať aj počas výpovednej lehoty, strácajú nárok na odstupné. Mnohí vôbec nevedia, že v ich podniku existuje nejaká kolektívna zmluva. Práve nízke právne vedomie zamestnaných dáva niektorým zamestnávateľom priestor na manipuláciu s nimi. ⋌(MA)
