Témou výstavy fotografa Jaroslava Badinku sa stal opäť fotograf - Tibor Huszár. Jeho snímky vystavuje v Nitre netradične - na ulici zavesené vo výške asi 4 metrov.
NITRA. Dlhoročný fotograf Jaroslav Badinka sa v Nitre priamo na ulici pred OD Tesco prezentuje 28 veľkoplošnými, zväčša čierno-bielymi fotografiami. Sú na gumotextíliách odolných voči počasiu. Témou jeho výstavy je fotograf Tibor Huszár a jeho život.
Manželku si našiel v Nitre
V Nitre Jaroslav Badinka vystavuje samostatne po prvýkrát a aj vôbec po prvýkrát v svojom živote. „Konečne mám ucelený súbor fotografií, ktorým sa môžem predstaviť. Ulicu ako výstavný priestor som si zvolil preto, aby som svoje snímky priblížil čo najväčšiemu počtu ľudí," hovorí autor, ktorého s Nitrou spája umenie ale aj súkromie. „Asi tri roky som mal v Nitre na Predmostí svoj ateliér, tu som si našiel aj manželku a moji synovia dodnes vyrastajú v Nitre," prezradil zvolenský fotograf.
Zaujímalo nás, prečo vlastne fotograf robí výstavu snímok iného fotografa a prečo práve Tibora Huszára. „Doposiaľ nikto nevystavoval fotografie fotografa, nás fotografov nefotí nikto. A prečo práve Huszár? Poznám sa s ním veľmi dlho a dobre, máme podobný osud. Obaja máme strojárske vzdelanie, študovali sme fotografiu, ja mám tri deti, Tibor štyri. Bežný život tohto bohéma som chcel priblížiť aj verejnosti," vysvetlil svoj zámer Jaroslav Badinka.
K Rómom s baby-polaroidom
Väčšinu výstavy tvoria čierno-biele fotografie. „Keď ľudia pozerajú na farebné fotky, vnímajú viac ich farebné deitaily ako to, čo sa na ich deje, uniká im celkový dojem. Čierno-bielu fotku vnímajú ako celok, ktorý im vyrozpráva nejaký príbeh," vysvetlil autor. „Zámerne som nechal niekoľko fotiek farebných, aby som podčiarkol (tragi)komickosť situácie. Napríklad na snímke, kde Rómov zhromaždených okolo svojho mŕtveho otca fotí Huszár krikľavoružovým „baby-polaroidom," dodal fotograf.
Najťažšie boli fotky býkov
Fotografovaniu sa Jaroslav Badinka venuje už vyše 30 rokov. Pamätá sa ešte na svoju prvú fotografiu. „Mal som asi 8 rokov a z celého fimu, nafoteného so Smenou, mi vyšiel len jeden obrázok - „hatanice" na potoku v Hriňovej," načrel do minulosti Badinka.
Najťažšie sa mu vraj robili fotografie plemenných býkov. „Takému temperamentnému, aj vyše tony vážiacmeu býkovi, nemôžete povedať: otoč sa takto, zdvihni hlavu a podobne. To sa niekedy fotí aj pol dňa," spomína si fotograf. „Bolo veľa podobných bizarných situácií, fotil som napríklad polia šľachtenej pšenice - visel som pritom na schodíkoch lietadla, zamotaný do povrazov, aby som nevypadol. Fotil som aj v paprikovom mlyne v Nitre, ktorý už neexistuje - dnes s nostalgiou pozerám na miesto, kde kedysi stál."
A ktorá je podľa Badinku jeho najlepšia fotografia? „Najlepšia je tá, ktorú človek nikdy neurobí. Má ju vymyslenú, celý život chodí a hľadá vhodné okolnosti, ktoré mu však stále neprajú. Myslím si, že tú svoju najlepšiu fotografiu hľadá vlastne každý fotograf," dodal autor výstavy snímok Tibora Huzsára, ktorá v Nitre potrvá do konca leta.
Jaroslav Badinka so synom Lukášom. Ten zatiaľ fotí len pasívne.
K výstave na ulici Nitranov prilákala aj temperamentná hudba Campany Batucady z Nitry.