Fenky nemeckého krátkosrstého stavača Brita a Basty zo šurianskeho Kopca majú len sedem mesiacov a už sú polosiroty. „Všetky sú hnedé, ale tieto sú exteriérovo najkrajšie z celého vrhu. Vidím v nich oddanosť, vernosť a fantáziu. Mám s nimi veľké ciele na súťažiach v špeciálnych poľných prácach,“ hovorí chovateľ Oto Banás.
Chovu psov sa venuje aj jeho otec, brat a bratov syn. Nestor dynastie, osemdesiatdvaročný Otto Banás práve v chotári cvičil jedného zo zverencov v stopovaní bažanta. Základy kynológie dostal takmer pred päťdesiatimi rokmi u vtedajšieho Zväzarmu v českom Graštejne, kde cvičili elitu služobných a poľovníckych psov.
„Nemal ani tridsať rokov, keď s hnedým českým fúzačom Atomom na memoriáli Jozefa Kadleca (to bola najvyššia súťaž na Slovensku) nazbieral viacej bodov ako víťaz. Na vlečke s líškou totiž dostal nulu – súťažil prvý krát a líšku v živote nevidel,“ pokračuje Banás mladší.
Všestranné skúšky psov pozostávajú z 32 disciplín, okrem iného vyhľadávanie drobnej zveri v poli, prinášanie líšky cez prekážku a podobne. Kráľovskou disciplínou je farba - sledovanie stopy krvi. Rozhodcovia vykvapkajú na 500-metrovom úseku 1,5 decilitra krvi. Prvého psa na ňu vypustia po dvoch hodinách, tie posledné musia sledovať aj 8 -10 hodín starú stopu.
Poľovačka v kráľovskom revíre
Prvým šampiónom Otta Banása staršieho bol Celo z Nových Zámkov, ktorý vyhral medzinárodné porovnávacie skúšky krajín vtedajšieho východného bloku v roku 1963. „Asi najznámejším sa stal Bojar z Dvorov, ktorého matka Tila zo Šurian pochádzala z našej chovnej stanice. Mal najlepšiu poľnú prácu, vyhral všetko možné, až sa dostal do Francúzska,“ dodáva jeho syn. „Ľudia cez železnú oponu nemohli, ale dobré psy boli vývozným artiklom. Podľa vtedajšej tlače otcov Bojar poľoval na bažanty vo francúzskej kráľovskej rezidencii Rambouillet, v poľovníckom revíre španielskeho kráľa Juana Carlosa, v Taliansku lovil u spolumajiteľov Fiata aj Cinzana. Bažanty vraj mali hodnotu 30-tisíc dolárov za rok, čím definitívne zaplatili investíciu za toho psa. Ako písali, raz vraj aj zmizol a hľadal ho celý vidiek.“
Šampióni s česko - slovenskými predkami
Bulletin francúzskeho klubu nemeckých krátkosrstých stavačov uvádza Bojara z Dvorov ako predka jedného zo šampiónov práce vo Francúzsku, V najvyššej elite A sú aj potomkovia „šľachticov“ Arana z Poděbradské roviny, Cilky z Unylovských polí či Erika z Elevska.
„Sú to tak kvalitné psy, že keby boli ľuďmi, naozaj by nosili šľachtické tituly,“ oceňuje chovateľ. „Osobitne som hrdý na Jasa zo Šurian. Všetky štence z toho aprílového vrhu sa akosi vykotúľali z búdy a uhynuli. On jediný ešte dýchal, vzali sme ho do perinky a vypiplali. Možno z vďaky robil vo svete dobré meno v poľnej práci aj na výstavách. Ročenka francúzskeho klubu nemeckých krátkosrstých stavačov 1998 uvádza Jasa ako dvojnásobného šampióna výstav a šampióna Francúzska vo veľkých trailoch. Čiernobiela fenka stavača Bety z Českého lesa, ktorú som kúpil a vychoval, sa v rokoch 1999 a 2000 stala výstavnou šampiónkou Francúzska.“
Psy pre celebrity či prezidentskú kanceláriu
Pôvodným povolaním elektromontér rozvodných zariadení sa neskôr živil ako šofér, živnostník, v roku 2000 robil profesionálneho drezéra psov na Cypre. „V lete tam bolo 44 - 45 stupňov nad nulou, ale to je iné teplo ako naše. Na Cypre mali dosť talentovaných psov, ale vo všeobecnosti nízku kynologickú úroveň. Dostal som povolenie na tri roky, cvičil som psy pre ľudí blízkych prezidentskej kancelárii,“ hovorí. „Manželka s deťmi ma mohli nasledovať, ale starší syn končil deviatu triedu a potreboval otca skôr doma. Nakoniec sa ani jeden zo synov kynológii nevenuje.“
Výcvikom rodinného klanu doteraz prešlo asi tisíc štvornohých zverencov. Cvičili psy slovenských podnikateľov, ministrov, prominentných športovcov. Väčšina z nich potrebuje kvalitného psa, ale vytiahnu ho von len na poľovačku. Na drezúru nemajú čas.
Cena aj od viceprezidenta
„Výcvik psa nie je prechádzka po chotári, ale veľké sebazaprenie. Kto sa narodil pod tou hviezdou a rozumie psom, potvrdí, že možno tridsať percent úspechu je talent, ale zvyšok tvrdá drina,“ vypočítava O. Banás. „Ani pes s maximálnym talentom do ďaleko nedotiahne, ak nemá vôľu a srdce vydrieť výkon.“
Zverenci už získali Banásovcom nejedno ocenenie. Z tých posledných si osobitne cenia pohár z Podhajského memoriálu 2006 v Opave. Za najlepšiu prácu v poli ju získal Oto so štrnásťmesačným Montym Fransto. Memoriál sa behá desiatky rokov, ale takýto mladý pes túto disciplínu vraj ešte nevyhral.
Čestnú cenu viceprezidenta svetového klubu nemeckých krátkosrstých stavačov Dietera Kowarovskiho dostal na Dunajskom pohári 2007 za výkon fenky Meginy Fransto. Jeho otec v tej dobe na súťažiach štartoval s ďalším stavačom Maxom, ktorého kúpili z chovnej stanice Fransto a sami vycvičili. Z tohto vrhu vraj pochádzali superpsy a keby bol čas vyškoliť ešte ďalších súrodencov, mohli z nich vtedy zložiť výber a súťažiť proti „zvyšku sveta“.
Chce vlastný rodokmeň
Vlastnú chovnú stanicu mal kedysi Banás starší. Dnes takmer od nuly začína Oto. „Doteraz som kupoval psy z iných chovných staníc. Povedal som si, že chcem mať v rodokmeni šampiónov svoje meno ako chovateľ. Môžete psa kúpiť a spraviť z neho šampióna, ale rozhodujúci je aj tak jeho pôvod,“ potvrdzuje O. Banás. Brita a Basty už majú vo svojom rodnom liste dodatok „zo Šurianskeho kopca“.
MIROSLAV ANTONI
