NOVÉ ZÁMKY. Hokejové majstrovstvá sveta sme nemohli otvárať v lepší deň a so zaujímavejším súperom.
„Práve sa chystáme,“ ubezpečil nás spolumajiteľ pubu na pešej zóne, kde sa k zavesenému plazmovému televízoru chystali inštalovať veľkorozmerové plátno.
„Piatok ľuďom vyhovuje. Dúfam, že v nasledujúcich dňoch ich príde viac,“ predpovedá Tibor Horváth.
Obsadenie pubu ani nálada neveštila žiadne výbuchy športových či nebodaj iných vášní. Kým sa niekoľko dvojíc a partia mladých ľudí stačili poriadne prizrieť, jeden gól do maďarskej siete padol takmer a ďalší už naozaj.
„Devätnásť rokov som hral hádzanú, doma i v zahraničí,“ hovorí medzi sledovaním zápasu dlhoročný hráč a v súčasnosti tréner Pavol Jano.
„Atmosféru som si dosť dlho užíval na palubovke, teraz je zmena. Aj si zakričím – ale to musí byť krčma, kde ma poznajú. Vždy lepšie, ako sledovať hokej doma pri plechovkovom pive.
V roku 2003 hral v Maďarsku ako legionár. Práve vtedy sme prehrali priateľský zápas 4:2. „Predpovedali sme spoluhráčom, aký to bude pre Maďarov debakel - a nakoniec sme prehrali."
Viete si predstaviť, čo sme sa potom napočúvali v šatni. Ale dnes im to na ľade hádam vrátime,“ dodal. (MA)
