Reforma, ktorá mala skúšku dospelosti uľahčiť, ju len zbytočne skomplikovala.
NITRA. V posledných rokoch nenájdeme maturantov, ktorí by maturovali podľa rovnakých pravidiel ako predchádzajúci ročník. Maturity sa stávajú čoraz väčšou obeťou experimentov. Neustále zmeny ich robia neprehľadné, komplikované a stresujúce.
Zbytočné papierovačky
Aj tento rok sa maturovalo inak. Zrušili sa napríklad úrovne A a B vo všetkých predmetoch okrem cudzieho jazyka. A pribudli masívne kritizované dodatky. Tie pre školy znamenajú len zbytočné papierovačky navyše.
Dodatok k vysvedčeniu o maturitnej skúšky je doklad, bez ktorého maturitné vysvedčenie nevydajú. Obsahuje informácie o odbore žiaka a profile absolventa s počtom hodín, ktoré pre daný odbor žiak absolvoval. Dodatok má slúžiť zamestnávateľom pri zaradení absolventa na pracovnú pozíciu. Zamestnávatelia si však sotva pri prijímaní do zamestnania uvedomujú, ktorí maturanti už môžu predložiť dodatok, a ktorí ešte maturovali bez nutnosti mať ho priložený k vysvedčeniu.
Málo výpovedné vysvedčenia
Osobitnou kapitolou maturít sú vysvedčenia, ktoré kombinujú známku a percentá. Napríklad vysvedčenie na SOŠ Dvorčianska v Nitre vyzeralo tak, že študenti na ňom mali štyri predmety - povinnú slovenčinu a cudzí jazyk, a potom ešte povinnú teoretickú a praktickú časť odbornej zložky.
Z materinského aj cudzieho jazyka sa písali dve písomné skúšky - externá, ktorá bola zadávaná aj opravovaná centrálne a interná, čo je vlastne sloh, ktorý opravovala škola. Výsledky všetkých písomiek sú na vysvedčeniach uvádzané v percentách. Na to, aby študent prešiel, potrebuje získať z testu viac ako 33 % a zo slohu viac ako 25 %. Aj pri oveľa nižšom percente ale môže spraviť maturitu - a to vtedy, ak dobre odpovedá na ústnej časti. „Mali sme napríklad na anglickom jazyku žiaka, ktorý získal z testu 18 %, ale odpovedal na trojku. To znamená, že z daného predmetu prospel," hovorí o nových maturitách Marián Smerek, zástupca riaditeľky na SOŠ Dvorčianska v Nitre. Podobne to bolo aj so slohom v cudzom jazyku. Študent ho nenapísal na predpísaných 90 slov. Na vysvedčení mu pri hodnotení slohu svietilo nula percent. Keďže ale odpovedal na trojku, skúšku z jazyka spravil.
Okrem percent a známky uvádza vysvedčenie aj percentil. „To je číslo, ktoré hovorí, koľko percent žiakov na celom Slovensku dopadlo v tomto predmete horšie," vysvetľuje Darina Dolešová, zástupkyňa riaditeľky. A v ďalších kolónkach sú ešte známky za ústnu odpoveď.
„Zdá sa nám, že ani rodičia takému vysvedčeniu nerozumejú. Určite by prospelo, keby významy čísiel boli na rubovej stránke vysvedčenia vysvetlené," hovorí riaditeľka školy Oľga Hodálová.
Problémy s jazykmi
Starosti odborne zameraným školám robia aj maturity z cudzích jazykov. „Na sloh v slovenčine dostanú žiaci možnosť vybrať si zo štyroch tém. V cudzom jazyku musia písať sloh len na jedinú zadanú tému. Tá je na rovnakej úrovni pre každý cudzí jazyk iná. Napríklad tento rok na to doplatili nemčinári. Písať o životnom prostredí bolo pre nich pomerne náročné. Oproti tomu angličtina bola ľahká, žiaci mali napísať list priateľovi o mieste, ktoré majú radi," hovorí Darina Dolešová. „Ideálne by boli rovnaké témy pre jednu úroveň vo všetkých cudzích jazykoch," podotkol Marián Smerek.
Pedagógovia tiež kritizujú čas, ktorý majú žiaci na napísanie kompozície. „Síce to oproti minulému roku zvýšili o pätnásť minút, ale šesťdesiat minút na to, aby si žiak dôkladne premyslel, čo bude písať, urobil si koncept a potom to ešte aj prepísal, je naozaj málo," hovorí Darina Dolešová.
Nový školský zákon hovorí o druhom cudzom jazyku, ktorý by mali školy zaviesť najneskôr do šiestich rokov. Študenti odborných škôl pritom k jazykom nemajú vôbec vzťah. „Nie som na jazyky," povedal maturant z SOŠ Dvorčianska Juraj Rosinský. „Ťažšie sa ich učím, pretože nie som nútený ich používať," potvrdil ďalší maturant Vladimír Javor.
Riaditeľka si myslí, že povinný druhý cudzí jazyk na stredných odborných školách by bolo potrebné ešte zvážiť. „Pri cudzích jazykoch vidíme skôr priestor na posilnenie odborného cudzieho jazyka," povedala Oľga Hodálová.
Za najväčšie pozitívum zmien v maturitách považuje to, že zákon od minulého školského roka opätovne umožňuje pri hodnotení prihliadať na prospech počas celého štúdia. „Známka by nemala byť len vecou náhody a momentálnej dispozície," mieni riaditeľka.
V kraji maturovalo 4962 študentov.
V pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja sa maturuje na 69 stredných školách. Z nich je 16 gymnázií a 53 stredných odborných škôl. Celkovo sa na maturity v tomto roku v kraji prihlásilo 5255 študentov, k skúške ich pristúpilo 4962. Najviac maturantov, ktorí pristúpili k skúške, bolo v okrese Nitra - 1239. Po nej nasledovali okresy Nové Zámky (1009), Levice (875), Komárno (551), Topoľčany (538), Zlaté Moravce (453) a Šaľa (297). Informovala o tom Helena Psotová, šéfka školstva na župnom úrade.