Letisko na šurianskom Kopci bolo v sobotu 25. apríla dejiskom výberového kola seriálovej súťaže elektroletov rádiom riadených vetroňov. Na Slovensku je päť súťaží, z ktorých vzíde majster Slovenska a nominanti do reprezentácie. Zišlo sa tu 61 štartujúcich od Prešova, a Spiša cez Liptov, Žilinu až po Komárno a Bratislavu.
Pilotujú aj sedemdesiatnici
„Na modelársku súťaž je to priam masová účasť,“ hodnotí štartér súťaže, sedemdesiattriročný Ivan Mikulec z Leteckého klubu Šurany. Ako nám prezradil, sám už nesúťaží, ale v štartovom poli boli piloti aj jeho vekovej skupiny. „Pritom je to jedna z nových kategórií. Donedávna akumulátory ani elektromotory nemali výkon, ktorý by vetrone tejto veľkosti vyniesol tak vysoko.“
Úlohou súťažiacich bolo vypustiť vetroň, elektromotorom ho vyniesť čo najvyššie a v desiatej minúte s ním pristáť. Čím skôr po štarte vypli motor, tým viac sekúnd plachtenia sa pilotovi započítalo. Prídavné body sa získavali aj za presnosť pristátia v určenej výseči. Z desaťminútových klasifikačné kôl postúpilo najlepších desať pilotov do finále, ktoré sa už lietalo na 15 minút.
Materiál z formuly jeden
V sobotu štartovali vetrone dvoch tried. „Štyristovky“ mali okrem menších rozmerov obmedzený výkon motora, jednoduchšiu konštrukciu aj materiál. Parametre tých veľkých boli takmer bez obmedzenia, limitovaný bol napríklad počet bateriek. Ako nám povedali piloti, kompozitové materiály lietadiel sú kombináciou lepidla s uhlíkovými alebo kevlarovými vláknami, z akých sú aj kapotáže formuly l. Takýto stroj si už človek doma na kolene nevyrobí – model musí mať úplne hladké plochy pre čo najlepší klz vzduchom. V prestávkach medzi letmi dokonca piloti balili krídla vetroňov do „slnkovzdorných“ obalov, aby sa im zbytočne nezahrievali. Kemp účastníkov súťaže chvíľami naozaj pripomínal depo automobilových pretekov aj so všetkým vzruchom, ktorý k nemu patrí. Jeden zo súťažiacich cestou na štart stratil jeden list vrtule, behom sa vrátil po náhradný a ešte ho aj stihol namontovať.
Súťažíme aj medzinárodne
„Leteckému modelárstvu sa venujem od mlada, takže už asi dvadsaťpäť rokov,“ hovorí Kornel Németh z Komárna. V leteckom klube lieta na mikrolightoch a súťaží s modelmi, s ktorými už získal titul majstra Slovenska. Dnes však už dolietal. „Na týchto veľkých vetroňoch sa ovládajú výškovky, smerovka a pri pristávaní ešte aj brzdiace vztlakové klapky. Mám poruchu na rádiu, takže túto súťaž vypustím a budem pomáhať organizátorom.“
Začínal ako mnoho chlapcov s modelmi z balzy a smrekového dreva. Dnes používa komerčný model, sám vyrába kompozitové trupy a drobné komponenty. Jeho vetroň má rozpätie 3,2 metra a váži 2,2 kilogramu, cena podobných špeciálov sa pohybuje v niekoľkých stovkách eur. „Ale nakoniec rozhoduje vždy skúsenosť pilota, ako nájsť teplú bublinu a vystúpať v nej hore,“ hodnotí. „Je to pohodový šport aj pre generáciu, ktorá ešte pamätá modelárske krúžky v pionierskych domoch. Ale súťažia aj mladí – bojujú a zbierajú skúsenosti.“ Ako nám povedal, Slovensko úspešne súťaží s okolitými štátmi v medzinárodnej sérii Europohár. Vlani patrili prvenstvá našim modelárom zo Žiliny a Spišskej Novej Vsi.
Na šurianskom Kopci boli spomedzi „štyristoviek“ najlepší Pavol Kočiš (Považská Bystrica), Karol Chyba a Ján Ivančík (obaja Nitra). Kategóriu veľkých elektrovetroňov vyhral Bohuslav Majerčík (Trenčín) pred Karolom Chybom a Milanom Janekom (Žilina).MIROSLAV ANTONI