Aj v takomto prostredí však vyrastajú maturanti, dokonca i vysokoškoláci.
TOPOĽČANY. Partnerstvo sociálnej inklúzie Jazmín pracuje s komunitou z Palandy a Rómami z Krušoviec už desiaty mesiac. Dve terénne sociálne pracovníčky sa nesnažia o systémové zmeny, pomáhajú konkrétnym jednotlivcom, rodinám. „Úspechom bude, ak sa nám podarí z toho prostredia vytiahnuť aspoň niekoľkých," hovorí Zuzana Erdélyiová.
Vedia byť pohostinní
Jazmín vedie poradenské centrum pre marginalizované skupiny, obracajú sa teda na nich aj bezdomovci, či iné znevýhodnené skupiny. Za Rómami na Palandu však chodievajú pravidelne, ešte častejšie prijímajú návštevy z ich strany v kancelárii centra. „Ich dôveru sme si už sčasti získali, napriek tomu, že sme pre nich gadžovky," konštatujú.
Výrazne im v tom pomáha neoficiálny vajda a ďalšie kľúčové osoby z komunity, s ktorými si už vybudovali dobré vzťahy. „Cez nich sa dozvedáme, v čom by sa tej-ktorej rodine zišlo pomôcť," hovorí Zuzana Erdélyiová. „Následne nás k nim aj uvedú. U nich nemožno len tak zazvoniť. Sú citliví na svoj priestor, majú psy. Preto nás občas sprevádzajú aj dvaja policajti, s ktorými dlhodobo spolupracujeme. Pokiaľ sa však na návšteve vopred dohodneme, vedia byť veľmi pohostinní. Upracú, ponúknu nám kávu."
Aby potkany nehrýzli deti
Rómske rodiny na Palande i v Krušovciach najčastejšie trápi nedostatok peňazí. „Učíme ich rozdeliť si dávky a hospodáriť," vysvetľuje Miriam Michalková, ktorá s terénnymi pracovníčkami spolupracuje. „A tiež dodržiavať hygienu aj bez vyhradenej kúpelne. Niekedy sú naše rady aj o tom, ako zalátať diery v stene, aby im potkan opäť nepohrýzol dieťa."
Jazmín spolupracuje s detskými lekármi, úradom práce, zdravotnými, či sociálnymi poisťovňami. „Pre mnohých z nich je najdôležitejšie dať si do poriadku doklady," objasňuje Erdélyiová.
O drogách a úžerníctve v komunite tušia, doposiaľ sa s nimi však priamo nestretli. „Všetky problémy naraz aj tak nie je možné riešiť," priznávajú narovinu.
Chystá sa na univerzitu
Aj v prostredí cukrovaru však stretávajú jedincov, akých by tu len málokto čakal: „Komunikujeme aj s dievčaťom, ktoré sa momentálne chystá na vysokú školu, mali by ju dokonca zobrať bez prijímačiek." Takýto cieľ však so sebou prináša mnohé prakrické problémy:
„Ako si bude v takom prostredí písať seminárky? Vlastniť počítač v cukrovare je prakticky nemožné," ozrejmujú pracovníčky a dodávajú, že tí slušnejší nemôžu mať ani práčky či chladničky. Podobné veci sa tam totiž kradnú a odnášajú do šrotu. „Presne tieto rodiny by sociálne byty, ktoré plánuje mesto postaviť, potrebovali ako soľ," zhodujú sa.
Ideálom však nepodliehajú. „Radi by sme si odsledovali, či by sa o nové byty skutočne starali tak, ako nám momentálne sľubujú," konštatujú napoly s úsmevom, napoly skepticky.
Pomáhajú aj podnikatelia
Projekt poradenského centra je na 23 mesiacov dotovaný z Európskeho sociálneho fondu, pracovníčky sa však snažia získať prostriedky na dlhodobejšiu činnosť. „Bola by škoda prestať so spoluprácou v čase, keď si skutočne získame ich dôveru," podotýka riaditeľka Jazmínu Mária Michalková.
O podporu plánujú žiadať mesto aj miestnych podnikateľov. Podaktorí im dve percentá zo zisku odvádzajú aj v súčasnosti. „Ohlásili sa nám sami. Ide o topoľčianske firmy, ktoré samotné zamestnávajú dvadsať či štyridsať Rómov. Jednu z nich dokonca vlastní človek, ktorý z tohto prostredia vyšiel."
V pláne majú aj spoluprácu s dvomi mladými Rómkami, ktorým sa snažia vybaviť dobrovoľnícku činnosť prostredníctvom úradu práce. „Mohli by nám výrazne pomôcť. Rómovia z Palandy k nim automaticky budú mať vyššiu dôveru - ako ku svojim."