NITRA. Višňový sad je poslednou veľkou hrou klasika ruskej drámy a divadla Antona Pavloviča Čechova. Autor ju nazval komédiou v štyroch dejstvách, i keď väčšina ľudí ju skôr vníma ako tragikomédiu. Hra bola dokončená v roku 1904 a prvý krát bola inscenovaná toho istého roku v Moskovskom akademickom umeleckom divadle.
V inscenácii o úprimnej viere v ľudský život a v človeka účinkujú členovia nitrianskeho umeleckého súboru. Do postavy kupca Lopachina si režisér Svetozár Sprušanský prizval herca z Divadla A.Duchnoviča z Prešova, Jevgenija Libezňuka.
„Skúšalo a hralo sa mi tu dobre. Sú tu veľmi dobrí ľudia. Keby ešte rozprávali po rusínsky, bol by som ako doma," povedal držiteľ Ceny Jozefa Krónera v roku 2007 za postavu Gogoľovho Chlestakova, Jevgenij Libezňuk.
V postave Ľubov Ranevskej sa predstavila hosťujúca herečka Eva Matejková, ktorá sa po dvadsiatich rokoch vrátila opäť na dosky nitrianskeho divadla.
„Cítim sa tu ako doma, akoby som nikdy neodišla. Som veľmi rada, že som sa znovu stretla so starými kolegami. Mladí herci sú veľmi vnímaví, flexibilní a veľakrát inšpiratívny aj pre nás," povedala manželka herca Mariána Slováka.
S postavou statkárky sa stotožnila veľmi ľahko, pretože ako hovorí, nemá z nej ani kúsok. „Ľúbim také postavy, v ktorých sa môže človek na javisku skúsiť premeniť na niekoho iného," prezradila herečka.
Shakespeare a Čechov sú podľa nej dva piliere svetovej dramatickej literatúry. Čechova vníma s úctou. Napriek tomu, že sa hrá už storočie, je stále aktuálny. Uchopenie inscenácie režisérom Svetozárom Sprušanským sa Eve Matejkovej páčilo.
„Hlavne v ideovej stránke sme sa zhodli absolútne. Myslím si, že u nás 20 rokov po revolúcii žijeme presne dobu, ktorú stvárnil Čechov. Kde elity sú povrchné rovnako ako všetky pseudocelebrity, ktoré sa dnes oslavujú a stávajú sa vzorom pre celý národ. U nás na Slovensku sú za to zodpovedné aj umelecké elity, ktoré sa nevedia oddeliť od povrchnosti a od pozlátka pseudocelebrít. Už nemáme umenie, len šoubiznis."
Vo Višňovom sade účinkoval aj riaditeľ Divadla Andreja Bagara Ján Greššo. Stvárnil Ranevskej brata Leonida Andrejeviča Gajeva. „S postavou som sa stotožňoval dosť ťažko, pretože nie je veľmi optimisticky ladená. Optimizmus nám dnes všetkým dosť chýba. Nie v zmysle majetkov, materiálnych hodnôt, ale lásky, porozumenia a vnútornej sily," povedal Ján Greššo.
