Mladí muži v bojovom výstroji po zuby ozbrojení prechádzajú lesom. Na sebe majú maskáčové komplety, taktické vesty, vaky a v rukách zbrane. Narazia na hubára, ktorý na nich už z diaľky s hrôzou kričí, aby ho nezastrelili. Keď sa k nemu vojaci priblížia, vyľakaný hubár s úľavou zistí, že narazil „len" na nitriansku airsoftovú skupinu Seal Team 4, ktorá v lese predstierajú boje. A jej členovia hubárovi vysvetlia, že zastreliť by ho ani nemali čím - zbrane v ich rukách nie sú skutočné, len tak pôsobia.
Polícia na nich vytasila zbrane
Inej airsoftovej skupine z regiónu sa zase stalo, že keď im policajná hliadka pri bežnej prehliadke auta našla v kufri airsoftové zbrane, vytasila na nich skutočné zbrane. Polícia ich mala za gangstrov.
Aj takéto situácie sa stávajú ľuďom, ktorí podľahli čaru airsoftu. Športu, či skôr hre, ktorá simuluje reálne bojové situácie. „Zbrane sú výzorovo totožné so skutočnými, laik na prvý pohľad nevie, či sú naozajstné, alebo airsoftové. Každá reálna zbraň môže mať teoreticky svoju airsoftovú kópiu," hovorí Martin Sitár, veliteľ Seal Team 4.
Jeho tím napodobňuje skutočnú jednotku amerického vojnového námorníctva - „tuleňov" z druhej polovice 90. rokov minulého storočia, ktorí pôsobili v Latinskej Amerike. Výzbroj, výstroj a štýl „boja" je rovnaký, aký bol typický pre spomínanú jednotku. Seal Team 4 používa karabíny M4 ako primárne zbrane, colty 1911 ako sekundárne zbrane, guľomet m60 v prevedení E4 ako podpornú zbraň a odstreľovaciu pušku M14. Zo zbraní strieľajú šesťmilimetrové plastové guličky.
„Jedno zo základných pravidiel airsoftu je, že hráči musia nosiť špeciálne ochranné okuliare. Keď schytáme zásah cez maskáče, nič to nie je, keď na holú kožu, sú z toho podliatiny. Ale oči si chrániť treba," hovorí Martin Mičík zo Seal Team 4. A ďalšie, nemenej dôležité pravidlo hovorí, že zásah treba čestne priznať.
Dostrel šesťdesiat metrov
Airsoft sa dá hrať rôzne. Len tak, pre zábavu, kde sa hry v rýchlom slede po sebe opakujú. Takáto hra býva spestrená ľahkými scenármi. Z airsoftu sa však môže vykľuť aj takticky náročná hra, a to v prípade, že tím hrá na vojenskú simuláciu. „Táto forma sa vyznačuje väčším dôrazom na reálnosť všetkého. Výstroj a výzbroj býva rovnaká, ako používajú policajné a vojenské jednotky," vysvetľuje Martin Sitár. Vojenské simulácie sú doplnené rozsiahlymi scenármi a viacerými úlohami. Často trvajú aj 24 hodín. Súčasťou takýchto hier býva prieskum, pozorovanie, dlhé a náročné presuny členitým terénom. Ak sa hrá na jeden život, hráč si rozmyslí, či sa bude bezhlavo vrhať na nepriateľa, alebo zvolí taktickejšiu, vypočítavejšiu stratégiu.
Nielen spôsob hry, ale aj zbrane sú pri airsofte rôzne. Manuálne sú najlacnejšie a sú ideálne pre začiatočníkov. Ich nevýhodou je, že po každom výstrele sa musia natiahnuť. Dostrel manuálnych zbraní je malý, len desať až pätnásť metrov. Najdrahšími, ale aj najvýkonnejšími, sú elektrické, ktoré poháňa elektromotor. Takáto zbraň dokáže dostreliť až na vyše šesťdesiat metrov.
Ani výstroj nie je najlacnejšia. Maskáčové komplety, taktické vesty, nosné systémy, vaky, vysielačky a doplnky stoja niekoľko stoviek eur. „Keď sa veliteľ naložil naplno, aj s ruksakom mal o tridsať kíl viac," povedal Martin Mičík.
Cvoci nie
Airsoft sa hráva hlavne vonku. Dá sa hrať aj v zime, ale s rizikom, že zbrane sa poškodia. „Hráči by nemali byť prehnane silní individualisti, lebo je to tímový šport. Človek okrem toho, že si zocelí kondičku, naučí sa vychádzať aj s inými ľuďmi," hovorí Martin Sitár. „Aj keď to vyzerá hrozivo, nie je to nebezpečný šport. Airsoft je nekontaktná hra, pri ktorej je vylúčené akékoľvek násilie. Dôležité je, aby to nehral cvok, čo si o sebe myslí, že je Rambo - taký človek by v komunite rýchlo skončil," podotkol Martin Mičík.
Hrávajú ho hlavne muži. Takí, ktorých zaujali bojové počítačové hry, a chcú si ich priebeh nenásilne vyskúšať v reálnom teréne. Motiváciou sú videá reálnych vojenských alebo policajných jednotiek.
Fanúšikov airsoftu pribúda hlavne z radov tých, čo milujú zbrane, počítačové hry, alebo sú v armáde či policajných zložkách.