VEĽKÉ ZÁLUŽIE. Muži a chlapci v zásterách sa stretli na futbalovom ihrisku. Postavili sa nad kotlíky a zápolili v jednej z najväčších súťaží vo varení gulášu v kraji. Žien medzi nimi bolo ako šafránu.
Guláš so smrekovou vetvičkou
Komisia hodnotila vyše tridsať družstiev. Len to starostovské pripravovalo šesťdesiat litrov gulášu. „Dali sme doň pätnásť kíl hovädzieho, osem kíl bravčového aj nejakú divinu. Všetko sa to zje," veril svojmu družstvu Jozef Moravčík, starosta Veľkého Zálužia. Okrem neho starostovský guláš miešali ďalší dvaja Jozefovia.
Raritou bolo družstvo, čo pripravovalo tri druhy gulášu v troch kotlíkoch. Detský, pre manželky a víťazný. „Máme jelenie mäso, danielie a diviaka. Sú pomiešané, ale v inom pomere pre každý kotlík," povedal Juraj Moravčík z tímu. Detský guláš mal byť jemnejší, menej pálivý a slaný. Aký mal byť víťazný, to prezradiť nechcel. „Tajomstvo šéfkuchára. Ale víťazný bude," uisťoval Juraj Moravčík.
Okrem mäsa, cibule a korenín súťažiaci poznajú aj naozaj netradičné prísady, ktorými sa dá guláš dochutiť a ozvláštniť. Napríklad vetvičku smreku či hrudku masla. Vo vlaňajšom ročníku súťaže ju použila Helena Molnárová. „Mladučké vetvičky zo smreku dávali gulášu špecifickú chuť. Keď sa guláš dovaril, dali sme doň hrudku masla, ktorá ho zjemnila," povedala Helena Molnárová. Vetvičku smreku odtrhla zo stromu vo svojej záhrade. Nápad jej vnukol Stano Dančiak, ktorý je známym gurmánom. A oplatilo sa - vlani skončil jej guláš medzi trojicou najlepších.
Kotlík z povaly
Kým niektorí vsadili na prísady, iní si potrpeli na kotlík. „Moja babička spomínala, že jej babička na tomto medenom kotlíku varila lekvár. A tá babička sa narodila v roku 1907, takže kotlík je ešte z devätnásteho storočia," povedal Jozef Záhorský. Kotlík našlo jeho družstvo na povale domu, ktorý dnes už ani nestojí. Kotlík sa ale zachoval a slúži dodnes.
„Budeme dolievať," zasmiala sa Marta Omelinová, keď ktosi utrúsil poznámku, že bude mať pre hladné bruchá málo gulášu. „Náš je zafarbený, aby bol nielen na chuť, ale aj na oko," podotkla.
Aj keď oficiálne sa súťažilo o najlepší guláš, kuchári a ich okolo poskakujúci personál si prišli do Veľkého Zálužia hlavne oddýchnuť. „To si neveríme, že by sme uspeli. Posledné miesto ale hádam nevyhlásia. Chodíme sem, lebo je tu veselo a stretnú sa tu dobrí ľudia," povedala Marta Omelinová.
Helena Molnárová varila vlani guláš aj so smrekovou vetvičkou a maslom.
Takto vyzeralo gulášové ihrisko.
Medený kotlík z predminulého storočia.
Guláše troch chutí - detský, pre manželky a víťazný.
Starostovský guláš robili traja Jožovia.