Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

V minulosti ho skoro popravili, dnes tvorí krížovky

Anjeli strážni sprevádzajú životom dnes 89-ročného Imricha Močka z Behyniec. Mohol padnúť na fronte II. svetovej vojny, mohli ho popraviť v päťdesiatych rokoch.

Imrich MočkoImrich Močko (Zdroj: JOŽO MALÝ)

.. Je však stále tu a napriek svojmu vysokému veku je čulý a v časopisoch mu uverejňujú krížovky.

Do tridsiatky žil Imrich Močko z Behyniec v uniforme, potom ho z nej vyzliekli. Keď v roku 1938 vyhlásili mobilizáciu, jeho šesť bratov narukovalo, a on ako 18-ročný zostal doma pomáhať otcovi. Škola musela ísť bokom.

Na ruskom fronte

Imricha Močka za Behyniec (dnes sú súčasťou Veľkých Ripnian) odviedli do Slovenskej armády v roku 1940 v Nitre. V októbri o rok neskôr narukoval do topoľčianskych kasární, kde absolvoval základný výcvik a potom ho prevelili do Žiliny. „Tam sme dostali sme kompletnú nemeckú výzbroj, autá, kanóny, akurát sme mali slovenskú uniformu a československé pušky," spomína Imrich Močko.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhú októbrovú nedeľu 1942 boli v Behynciach hody, a tak sa dal vojak Močko zapísať na raport, aby mohol ísť domov. Nič z toho nebolo, lebo v piatok ráno zapískali v kasárňach ostrý poplach. To isté sa opakovalo v nedeľu aj s rozkazom, že sa odchádza na front. „Celé dopoludnie sme nakladali delá, strelivo a všetko ostatné na vlak, a už popoludní sme išli do Varšavy," hovorí.

Tam sa vojak Močko prvýkrát stretol s hrôzami vojny. „Všetko bolo zničené, vypálené, zbombardované, rozbité autá, zhorené električky...," opisuje svoje zážitky. Potom pokračovali cez Minsk, Dnepropetrovsk až do Krasnodaru.

V Krasnodare pobudli asi štyri dni, pričom vojaci absolvovali aj návštevu „teatra," aby pred bojom prišli na iné myšlienky. „Ubytovaní sme boli v rodinách a domáca mi vtedy povedala, že „teatr" bol kedysi kostol. Ďalší kostol máme v kolchoze a teraz je z neho sklad," vybavuje si obrazy z minulosti Močko.

Skryť Vypnúť reklamu

„Bolo to hrozné a vtedy som si pomyslel, že do komunistickej strany nikdy nevstúpim. Okrem toho tam panovala veľká bieda, deti domácej nemali čo do úst a tak som im dal svoj bochník chleba. Boli mi veľmi vďačné. Na dedinách to bolo ešte horšie. Ľudia žili v zemľankách, ktoré mali blatom vymazané strechy, nechápal som, že toto môže existovať v 20. storočí."

Z Krasnodaru sa dostal Imrich Močko do Gorjačeho Kľuča, kde už počas prvého boja mohol dostať do zajatia. „Mali sme pred sebou rumunskú pechotu, padol im veliteľ a dali sa na útek. Náš veliteľ však poslal Rumunov znovu dopredu, tak sme útok odrazili."

Podľa Močka boli Rumuni, Maďari a Nemci voči chudákom v Rusku veľmi krutí. Nemci sa správali doslova zversky, keď mi vypaľovali domy. „My sme mali v rozkaze, že budeme postihnutí, keď sa spriatelíme s nepriateľom. No nebáli sme ničoho, my sme sa vedeli dohovoriť. Zle sme Rusom nerobili, a keď sa dalo, tak pomohli."

Skryť Vypnúť reklamu

Dezertéri

Vianoce roku 1942 strávil vojak Močko pod Kaukazom. Ich batéria mala na dostrel Soči, no keď sa začala meniť situácia pri Stalingrade, stiahli sa znovu ku Krasnodaru, a ich úlohou bolo chrániť, ústup vojsk z Kaukazu aby neprišli do zajatia.

K tomu však neprišlo, lebo keď sa v tom čase veliteľ batérie stotník Šeban vrátil z veliteľstva v Krasnodare povedal vojakom: „Chlapci zle je, toto bude v najbližších dňoch zrovnané zo zemou musíme ujsť. Kto chce nech prebehne na druhú stranu alebo sa vrátime spolu do zázemia. Rozhodli sme sa, že pôjdeme všetci spolu. "

Nemci tušili, že slovenskí vojaci chcú ujsť, veď už ich raz museli zavracať, ale slovenský veliteľ vymyslel lesť. Ku každému delu postavil na stráž vojaka s puškou a večer odišla väčšina batérie ku Krasnodaru k rieke Kubáň. Nemecká hliadka kontrolovala slovenskú jednotku ráno o šiestej a po polnoci. Po nočnej kontrole Nemci usúdili, že je všetko v poriadku, no ráno už pri delách nikoho nenašli. Po slovenských vojakoch však ani nepátrali, lebo si mysleli, že prešli k Rusom.

„My sme však pochodovali do zázemia, a každý deď sme prešli asi 40 kilometrov, až sme sa dostali na Ukrajinu. Tam sme sa stretli s Topoľčancami, ktorí išli na front. Boli z toho smutní. Naša nálada bola lepšia, ale netrvala dlho, lebo veliteľstvo rozhodlo, že pôjdeme znovu na front, ale predtým dostaneme mesiac dovolenky," hovorí Močko.

Útek cez okno

Pred odchodom na dovolenku poslali vojakov do karantény vo Varšave, kde ich odvšivavili, dostali novú bielizeň a uniformy.

„Po mesiaci som sa znovu vrátil do žilinských kasární. Jeden vojak zo Záhoria mi vtedy poradil, aby som sa na nástupe nehlásil. Keď sa však čítali mená nevystúpil nik, veliteľstvo tušilo zradu. Každý sa tak musel legitimovať v kancelárii, kde sa dozvedel, že pôjde na ruský front. Ja som bol na konci, a tak sme ešte s jedným vojakom zmizli preč cez záchodové okno," usmieva sa Močko.

Neskôr generál Čatloš vyhlásil, že tí ktorí už boli v Rusku na fronte sa vrátia sa k svojim útvarom. To bolo v roku 1943 a vojak Močko sa znovu dostal do Topoľčian. Netešil sa dlho, lebo po týždni mu stotník Mitušík oznámil: „Ideme do Talianska."

„Ja som povedal, že len teraz som sa vrátil z ruského frontu a začal som rozmýšľať o úteku," rozpráva Močko. Našťastie v kasárňach stretol známeho veliteľa zo Bziniec, ktorému sa posťažoval, že musí ísť do Talianska. Ten sa ho spýtal, či nechce ísť na ministerstvo obrany do Bratislavy, kde musí dať topoľčiansky pluk náhradníka za jedného vojaka. „Kto by tam nešiel? A tak ma už na druhý deň čítali v rozkaze."

Druhá dezercia

Na ministerstve obrany pôsobil Imrich Močko až do vypuknutia Slovenského národného povstania. Vtedy sa začala situácia vyhrocovať. Na ministerstve pôsobil major nemeckej národnosti, zrádzal slovenských vojakov a dôstojníkov, ktorých zobrali do Nemecka

Vojak Močko sa preto rozhodol, že pôjde do povstania. „Kvôli obavám z bombardovania bolo vtedy ministerstvo obrany presunuté do Karlovej Vsi. Ja som sa teda vybral električkou do mesta, no keď som videl, že Nemci berú všetkých vojakov, okamžite som sa vrátil späť. V Karlovej Vsi sa mi podarilo zohnať starý oblek, a tak som sa mohol vybrať na stanicu."

Potom nastúpil som na nočný rýchlik do Žiliny, no problémy nastali v Trnave, kde Nemci kontrolovali doklady cestujúcich. Našťastie v tom čase vyhlásili letecký poplach, vypli sa všetky svetlá a potme sa Močkovi podarilo vyhnúť kontrole. V Leopoldove sa však od železničiarov dozvedel, že Nitra, Lužianky a Topoľčany sú obsadené Nemcami. Tak vystúpil v Andači, a ráno prišiel radošinským vlakom domov.

Asi za tri sa v Behynciach vedelo, že vojak Močko dezertoval a začali ho hľadať. „Zbadal, som keď prišli komisárovi Nemci a ušiel som do chotára. Otca sa pýtali kde som. Povedal im, že som narukoval. „Všetko poprezerali ale nenašli ma . Musel som sa skrývať až do 1. apríla, keď prišla Červená armáda. Boli sme bunkri pod stodolou, kde sme sa skrývali až traja z dediny. Večer nám vždy priniesli jesť a nikto o nás nevedel. Rusov som poznal podľa štekotu ich guľometov," spomína si Močko

V Behynciach boli odstrelené dva nemecké tanky, padlo osem nemeckých vojakov a jeden Rus. Imrich Močko na druhý deň pomáhal pochovávať nemeckých vojakov na cintoríne. Po oslobodení však mohol schytať od Rusov. „Prišiel za mnou jeden opitý Rus, a ja som mu po rusky odpovedal. Vtom začal na mňa revať: Što ty byl na frónte? Možno by ma aj zastrelil, ale veliteľ ho našťastie umravnil."

Benešov pohreb

Hneď po vojne 21. mája 1945 sa dal Imrich Močko k Zboru národnej bezpečnosti. Poslali ho do Novák, kde sa podieľal na odsune Nemcov. Potom absolvoval školu v Banskej Bystrici, odkiaľ ho prevelili na východné Slovensko do Veľkých Bukoviec. Tam sa znovu dostal do nepríjemností.

„Bolo to krátko pre voľbami v roku 1946. Kolegu povýšili a tak sme to išli osláviť do hostinca," vybavuje si v pamäti Močko. „Na stole bolo plno komunistických letákov. Kolega mi ich podal, ja som ich hodil do ohňa a povedal: takto zhoríte. To som ale nemal robiť, lebo ma udala Ruska, ktorá nás obsluhovala. Prišli ma vyšetrovať z ministerstva vnútra v Prahe, a to až dvakrát, a tiež mi kvôli tomu predĺžili skúšobnú dobu."

Potom sa Imrich Močko dostal znovu do Bratislavy, a chystal sa na stavbu trate mládeže. Veliteľ ho však zaskočil a poslal ho dôstojníckej školy v Litoměřiciach. V tom čase zomrel prezident Beneš, a tak celú školu prevelili do Sezimovho Ústí, kde sa mal konať pohreb.

„Komunisti sa báli výtržností, a my sme strážili cestu. O polnoci prišlo 10 áut, jedno z nich viezlo prezidenta. Pohreb sa konal za prísnych bezpečnostných opatrení, ani z obce naň nemal nikto prístup. Prišla len blízka rodina a vybraní členovia vlády. K žiadnym incidentom neprišlo," hovorí Močko.

Politicky nespoľahlivý

Po absolvovaní dôstojníckej školy v Litoměřiciach sa Imrich Močko vrátil do Bratislavy, kde sa stal tlačovým referentom. „Chodieval som do rozhlasu na Zochovej vysielať správy," vraví.

V Bratislave sa skamarátil s Janom Hajdúchom, ktorý mal na starosti knižnicu veliteľstva. „Jano chodil na angličtinu a povedal mi, že sa do Austrálie k Baťovi. Bývali sme v starom hoteli oproti hlavnej stanici, priamo oproti anglickému veľvyslanectvu. Jano tam často chodieval, a po čase vybavil priepustku na veľvyslanectvo aj pre mňa. Podávali sme tam nejaké správy," prezradil nám Močko..

V jednu sobotu, keď sa Imrich chystal na víkend do Behyniec mu Jano podal ruku a povedal: „Maj sa tu dobre, ja odchádzam." V sobotu večer ho z veľvyslanectva previezli do Viedne a odtiaľ letel do Austrálie.

„Keď som sa v pondelok vrátil, veliteľ sa ma pýtal kde je Jano. Povedal som, že išiel na školenie do Senca kam sa prihlásil. Tam však nebol. Tak sme sa išli pozrieť k nemu na izbu. Na stole bola zložená uniforma, čiapka pištoľ a náboje. Volali sme domov, ani tam nebol. Večer už letela správa: Ján Hajdúch sa pravdepodobne pokúsi prekročiť štátne hranice. Ja som si len v duchu pomyslel, že už je dávno preč."

O dva dni prišli za Imrichom Močkom eštébáci a predviedli k povereníkovi vnútra Danielovi Okálimu. Ten naňho zareval: Postav a do pozoru budeš stáť v pozore a odpovedať na čo sa ťa budem pýtať.

„Povereník sa ma pýtal, prečo som neoznámil, že môj kolega Jano Hajdúch sa chystá odísť na západ. Keby som to vedel bolo mojou povinnosťou ohlásiť to, nevedel som, znela moja odpoveď. Tĺkol do mňa ale nič som nepovedal. Pýtal sa ma tiež, či Jano nechodil na anglické veľvyslanectvo. Našťastie zmienka o mojej osobe a veľvyslanectve nepadla. Povereník sa ma spýtal akurát prečo som nevstúpil do strany. Keby som vyjavil pravdu zavreli by ma pre osočovanie Sovietskeho zväzu, a tak som povedal, že som chcel byť neutrálny." O pár dní dostal nadpráporčík Imrich Močko list v ktorom sa písalo, že je prepustený zo Zboru národnej bezpečnosti ako politicky nespoľahlivý.

Kamarát spasiteľ

„Zostal som bez zamestnania, a pomyslel si, že môžem ísť akurát do bane. Býval som s manželkou a dieťaťom u svokrovcov, keby som bol slobodný neviem či by som neskončil so životom," spomína Močko.

Každý kto chcel ísť začiatkom päťdesiatych rokov do zamestnania musel mať osvedčenie o politickej spoľahlivosti vydané Okresným národným výborom. Kto ho nemal bol evidovaný na čiernej listine, ktorú evidovali tiež na okresnom výbore strany a okresnom oddelení verejnej bezpečnosti.

„Jedného dňa som sa však dozvedel, že predsedom ONV sa stal Gusto Bačka z Obsoloviec, s ktorý chodieval do Behyniec na prázdniny a hrávali sme sa spolu. Oslovil som ho, a ten mi osvedčenie o politickej spoľahlivosti bez problémov vybavil. Zostal som z toho taký obarený, že som mu zabudol aj poďakovať," hovorí Močko.

Osvedčenie poslal do Bratislavy, a o desať dní išiel na školenie účtovníkov pre nové socialistické majetkové hospodárenie do Tatranskej Lomnice. Potom začal pracovať na majetku v Kočovciach, neďaleko Nového Mesta nad Váhom, ale nevyhovovala mu dochádzka.

Mal však šťastie, lebo práve vtedy sa konfiškovali cirkevné majetky v Radošine. „Poslal som žiadosť, aby ma tam preložili, a vyšlo to. Najskôr som robil účtovníka a neskôr ekonóma. V Radošine som bol vyše 30 rokov a v roku 1980 som išiel do dôchodku. Potom ma otravoval akurát jeden eštébák z Topoľčian."

Sedí nad krížovkami

Po nežnej revolúcii pozvali Imricha Močka na rehabilitačnú komisiu do Bratislavy, kde sa mimo iného dozvedel, že mal veľké šťastie, keď sa neprezradilo, že aj on navštevoval anglické veľvyslanectvo. Dnes by už určite nežil. „Mám veľmi dobrých anjelov strážnych," komentuje Močko.

Dnes sa okrem práce v záhradke venuje lúšteniu tvorbe krížoviek a osemsmeroviek. Prispieva do Lišiaka, Relaxu a Katolíckych novín. Krížovky začal robiť už ako chlapec v meštianskej škole. Dnes mu ich mesačne uverejnia v časopisoch vyše dvadsať.

Je pravidelným čitateľom Dneška. „Iná tlač ma nezaujíma, je to samý bulvár a ohováranie. Nepozerám ani politické diskusie, len by mi zvyšovali krvný tlak. Aj susedovi som povedal, aby sa pri nich nerozčuľoval. Nepočúvol ma, potom ho s vysokým tlakom hospitalizovali," dodal s úsmevom Imrich Močko. Komunistom som prestal veriť po príchode do Ruska.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  2. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  5. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  6. Aj matematika sa dá skrotiť
  7. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Už tretí rok mení dm "Black Friday" na "Giving Friday"
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  10. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 689
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 703
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 618
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 261
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 368
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 192
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 075
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 962
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 684
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 581
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Staré divadlo je pripravené hrať okamžite, otázkou je pre koho

Divadlo hralo najmä organizované predstavenia pre školy a škôlky. Tým sa v súčasnosti hromadné podujatia neodporúčajú.

Martin Kusenda, riaditeľ Starého divadla Karola Spišáka v Nitre.
Ilustračné

Nitriansky primátor Hattas je pozitívny. Radnicu nezatvoria

Otestovať sa pôjdu aj Hattasovi najbližší spolupracovníci.

Primátor Marek Hattas.

Od Perkyho po Čáru. Spoznajte najlepších 40-tnikov v šiestej lige

Dvaja z nich nechýbali na ihrisku v desiatich kolách ani minútu!

Predstavujeme vám najlepších štyridsiatnikov v šiestej lige ObFZ Nitra. Na tejto snímke z duelu Mojmírovce - Chrenová sú dvaja z elitnej jedenástky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?