Nedávno vyšla doplnená knižná publikácia, obsahujúca fotky tabiel z uvedeného obdobia.
K prvej knihe, v ktorej boli uverejnené tablá do roku 1960, sa všetci záujemcovia nedostali - vyšla v nízkom náklade a navyše bola nepredajná.
Napriek tomu sa jej autorovi Ivanovi Mallovi, bývalému učiteľovi a dávnemu absolventovi topoľčianskeho gymnázia, mnohí z blízkych i vzdialenejších súputníkov školských čias ozvali a podaktorí i ponúkli kvalitnejšie snímky. Medzi nimi aj arcibiskup Ján Sokol.
„Bol veľmi príjemne prekvapený, keď som mu dal vedieť o prvej publikácii. Vravel, že som ho mohol osloviť aj skôr, že má zachovalejšiu fotku svojho tabla, než akú som zohnal. V tejto publikácii už teda vyšla tá jeho."
Druhá kniha obsahuje fotky celkovo 70 tabiel tried, ktoré maturovali medzi rokmi 1943 - 70. Paradoxne, tablo triedy Ivana Malla, ktorá maturovala v roku 1960, medzi nimi stále ako jedno z troch chýba. Publikáciu si možno zakúpiť priamo vo vydavateľstve Tristanpress na Stummerovej ulici.
„Zozbieranie fotiek trvalo okolo dvoch rokov," sumarizuje pán Mallo. „Nezháňali sa ľahko. Mnoho z absolventov už totiž leží na cintoríne, väčšina žijúcich zas býva mimo Topoľčian."
Za majiteľmi tabiel teda neraz cestoval aj do iných miest. Navyše, nie každý mal fotku tabla uchovanú - často musel obehnúť aj štyroch piatich, kým sa k tej-ktorej dostal. Odmenou za námahu mu však boli nielen fotografie, ale i samotné stretnutia. „Bývalí študenti boli z mojej iniciatívy nadšení. S mnohými sme si aj pospomínali na školské časy. Takmer bez výnimky si pamätajú len to dobré," usmieva sa pán Mallo.
Absolventi uvedených ročníkov sú možno jediní na Slovensku, ktorí majú možnosť sa takýmto spôsobom preniesť do čias svojej mladosti. Ani Ivan Mallo o ďalšej podobnej iniciatíve nevie. Jemu samotnému zišla na um v roku 1986, keď pri príležitosti 50. výročia vzniku gymnázia vyšla publikácia, v ktorej boli uvedení všetci dovtedajší maturanti. „Prostrednítvom nej som si aj vytipoval ľudí, po ktorých som neskôr kvôli tablám pátral."
Na rieke Nitre bol kedysi Murtinov mlyn
Táto knižka je už treťou, ktorú sa Ivanovi Mallovi podarilo po odchode na dôchodok v roku 2003 vydať. V súčasnosti už uvažuje nad ďalšou: „Rád by som svoju prvú publikáciu o starých pohľadniciach Topoľčian doplnil o zábery z obcí. Z okolitých dedín mám ešte viac materiálu, ako zo samotných Topoľčian."
Niet totiž víkendu, kedy by pán Mallo neobiehal burzy filatelistov či zberateľov pohľadníc. „V Topoľčanoch sa podobné stretnutia nekonajú, jazdím teda do Trenčína, Bratislavy, či Prievidze," vymenúva.
Najviac ho zaujímajú pohľadnice s objektmi, ktoré už neexistujú. Z túžby zachovať podobu toho, čomu hrozí zánik, napokon aj jeho zberateľská vášeň povstala. „Začal som s tým po vysokej škole - na prelome 60. a 70. rokov. V tom čase sa totiž začali Topoľčany meniť - búrali sa celé ulice, štvrte.
"Nemal som fotoaparát, aby som zanikajúce objekty odfotil, tak som zvolil systém zbierania pohľadníc."
V súkromnom archíve mu dodnes chýba množstvo záberov z objektov, o ktorých sa dozvedel z rozprávania starších, prípadne si ich pamätá z raného detstva. „Málo ľudí vie, že v Topoľčanoch bol na rieke Nitre mlyn, volal sa Murtinov. Z neho mám doposiaľ iba jediný záber. Neďaleko od neho sa zas nachádzal drevený most, ktorý spájal Solčany s mestom. Z toho zatiaľ nemám ani jediný záber," uvádza pán Mallo. Vzápätí si spomenie na ďalšie: „Boli tu tiež objekty, ktoré ľudia nazývali korkové šopy. Myslím, že boli umiestnené na Mojmírovej ulici, za železnicou."
Rád by vlastnil aj zábery na sochy Masaryka a Štefánika, ktoré stáli v mestskom parku. „Mnohé z týchto objektov však pohľadnice nikdy nezachytili. Skôr by sa dali nájsť na súkromných fotkách. Generácie, ktoré ich mali vo svojich albumoch, však prakticky vymreli. A ich potomkov už nepoznám," neskryje pán Mallo melanchóliu v hlase.
