V Preseľanoch sa nenájde dom, ktorý by nevlastnil aspoň jeden obraz od miestneho rezbára. Šikovné ruky Dezidera Končeka vyrezali už vyše dve stovky diel.
PRESEĽANY. Rezbár Dezider Konček z Preselian vyrezal už toľko obrazov, že ich nevie ani presne spočítať. Vždy sa mu páči ten, ktorý robí ako posledný. Preto zakaždým túži po novom.
Talent zdedil aj po otcovi
K tvorbe drevorezby inšpirovali Dezidera Končeka mladí chlapci predávajúci valašky v Poľsku. Bol tam vtedy aj s manželkou pred 40 rokmi na výlete. „Jeden z chlapcov mi na valašku vyryl dátum a moje meno. Vtedy som si pomyslel, že by som to možno dokázal aj ja. Tú noc sme spali u jedného starkého v drevenici. Bol rezbárom a predal mi štyri dlátka.
Tie som si po príchode domov odložil do stolíka a až o 5 rokov som ich našiel a vyrezal som do dreva baču s ovcami. Manželke sa to páčilo a to ma trochu povzbudilo," spomína si na svoje rezbárske začiatky Dezider Konček, ktorý kus talentu zdedil určite aj po svojom otcovi. „Moja mama bola pletiarka čipiek. Otec jej robil paličky, a keď nemal čas, poprosil mňa, aby som ich vystrúhal."
Dlhoročný skúsený rezbár vyskúšal už takmer všetky druhy dreva. Vyrezával z topoľa, jelše, slivky, čerešne, ale podľa neho je najlepšie drevo z lipy. „Hovorí sa, že drevo nesmie vidieť vodu, vtedy je dobré. Obmieňam ich, záleží či chcem znázorniť detaily, alebo chcem, aby vynikli letokruhy. Vtedy si vyberiem viacfarebné drevo, na ktorom sa jednotlivé roky odlišujú."
Potrápil ho reliéf Posledná večera
Najťažším orieškom pre skúseného rezbára bola Posledná večera. Trvala mu dva mesiace. Je vystavená v miestom dedinskom kostolíku spolu so sochou Panny Márie a reliéfom svätého Urbana. „Už si ani nepamätám koľko obrázkov som mohol spraviť, keď poviem 200 asi nebudem ďaleko od skutočnosti. Hádam nie je v Preseľanoch domu, čo by nemalo aspoň po jednom obrázku," hovorí s úsmevom dôchodca, ktorému rezbárčina dáva elán do života.
„Necítim sa taký starý, hoci mám už 77 rokov. Je to pre mňa záľuba. Čím viac vyrezávam, tým viac si myslím, že budem žiť ešte neviem koľko rokov, pretože by som chcel spraviť toho ešte veľa."
Koníček bývalého riaditeľa Základnej školy v Preseľanoch vyžaduje znalosť stavby tela človeka a zvieraťa. „Potrebujem obrovskú trpezlivosť a sústredenie. A dobrý zadok."
