Európskym unikátom je zlatý detský náramok

Plakety z Bojnej, kríž z Veľkej Mače, známy zo slovenskej desaťkorunáčky, slonovinová pyxida z Čiernych Kľačian aj jedinečný zlatý poklad so Spišského Štvrtka. Všetko originály, ktoré môžete vidieť v Ponitrianskom múzeu.

NITRA. Výstava Najvýznamnejšie objavy slovenskej archeológie v Ponitrianskom múzeu ponúka verejnosti pohľad na 70 rokov práce slovenských archeológov doma aj v zahraničí. Prostredníctvom posterov a vitrín prezentuje najdôležitejšie lokality a nálezy, ktoré skúmali pracovníci Archeologického ústavu (AÚ) SAV v Nitre.

Hrob kniežaťa s rímskym riadom

„Za 70 rokov práce máme za sebou asi 100-tisíc archeologických nálezov, zarchivovaných máme milióny obrázkov, teraz prebieha ich digitalizácia. Zdokumentovaných je tu asi 50 lokalít, z nich 20 dopĺňajú aj vitríny so vzácnymi nálezmi," povedal riaditeľ AÚ SAV v Nitre Matej Ruttkay.„Na výstave nájdeme nálezy z Nitrianskeho Hrádku, lokality, na ktorej sa v 40. a 50. rokoch minulého storočia celé generácie európskych archeológov učili, ako sa má robiť veľkoplošný výskum. Z ďalších veľkých výskumov spomeniem Nižnú Myšlu a Barcu s nálezmi zo staršej doby bronzovej a Moravany nad Váhom s nálezmi z obdobia lovcov mamutov. Z Nitry sú tu zdokumentované výskumy z mestskej tržnice, zo Šindolky, z Nitrianskeho hradu, sú tu aj ukážky z medzinárodných aktivít AÚ SAV v Kuvajte, Rakúsku a Maďarsku."

Na výstave možno vidieť aj krásne šperky z veľkomoravského veľmožského dvorca z Ducového pri Piešťanoch, nálezy z rímskeho tábora v Iži aj výsledky jedného z posledných výskumov v Dvoroch nad Žitavou, kde sa našiel hrob germánskeho kniežaťa s exkluzívnym rímskym riadom.

V akropole našli 21 pokladov

„Pre návštevníkov sú najatraktívnejšie nálezy, ktoré na výstave zostanú len niekoľko dní. Ide napríklad o originál slonovinovej pyxidy z Čiernych Kľačian, originál krížika z Veľkej Mače či zlaté šperky z hrobu staromaďarského bojovníka zo Zemplína," pokračuje Matej Ruttkay. „Vidieť tu možno aj bronzový poklad z Figy, tiež veľmi zaujímavý bronzový poklad z hradiska na Sitne a krásne šperky zo žiarového germánskeho pohrebiska zo Zohora.

Unikátom je poklad zlatých šperkov zo Spišského Štvrtka. Tvoria ho náušnice, náramky a iné predmety staré asi 3 500. Objavil ich a vlastnoručne vykopal profesor Jozef Vladár. „Výskum v Spišskom Štvrtku sa začal v roku 1968, pôvodne to bol záchranný výskum, ale hneď prvý rok sme odkryli jeden príbytok na akropole, kde sa našli zlaté šperky. Tým sa rozhodlo o osude výskumu, ktorý potom trval 7 rokov," spomína objaviteľ. „Komplexne sme odkryli celý kopec a objavili sme praveké mesto s rozlohou 6 600 m2. Našli sme v ňom 21 pokladov bronzových a zlatých výrobkov. Európskym unikátom je detský zlatý náramok zdobený mykénskou ornamentikou. Váži skoro 4 dekagramy a pochádza z najbohatšieho domu, v ktorom sa našli až tri poklady," dodal Jozef Vladár. Výstava Najvýznamnejšie objavy slovenskej archeológie v Ponitrianskom múzeu potrvá do konca septembra.

Zľava Jozef Vladár, objaviteľ pokladu v Spišskom Štvrtku, a Matej Ruttkay.