TOPOĽČANY. Topoľčiansky hrad je už tretí mesiac terčom archeologického výskumu. Jeho cieľom je odkryť niektoré zaniknuté architektúry na hrade a zistiť úrovne historických terénov.
Archeológovia z banskobystrickej spoločnosti Terra Antiqua pripravujú miesto pre architektov, ktorí palác neskôr pripravia na prezentáciu v jeho pôvodnej podobe. Mali by obnoviť aj padací most, ktorý bude po Bojniciach druhý svojho druhu na Slovensku.
Výkopy robia v sutinách, ktoré sú nestabilné
Archeológom sa podarilo odkryť pôdorys renesančného paláca, ktorého skutočný rozsah doteraz nepoznali.
„Naposledy ho do plánu hradu zameral architekt Jozsef Könyöki koncom 19.storočia, ale pravdepodobne ani on už nevidel všetky jeho súčasti a veci si doplnil zo svojich skúseností a analógií z iných uhorských hradov. Našli sme niektoré drobné odchýlky voči jeho pôdorysu," povedal Róbert Daňo, vedúci výskumu.
Okrem murív prízemia paláca archeológovia odkryli aj jeden vstupný otvor do západnej časti traktu, dva okenné otvory, renesančné tehlové schodisko, ktoré predstavovalo jeden z hlavných vstupov do paláca.
„Pre naše odborné potreby sme si mohli pozrieť spôsob sedimentovania sutín, ktoré vznikali 250 rokov. Týmto je pre nás výskum ešte zaujímavejší," dodal Daňo.
Na výskume je podľa neho obtiažna hlavne technika samotných výkopov. „Asi 90 percent výkopov sa uskutočňuje v sutinách, ktoré sú nestabilné a hrozí ich zosuv. Preto je nevyhnutné vykonávať popri bežných prácach aj ochranné opatrenia, ako sú napríklad paženia výkopov."
Z kaplnky sa nič nezachovalo
História hovorí, že hrad postavili v polovici 13. storočia. Jeho pôvodné jadro tvorila hranolová veža, palác a malé polkruhové nádvorie obohnané hradbou, parkánom a priekopou. V roku 1431 dobylo hrad husitské vojsko. Pôvodné jadro hradu rozšírili o druhé veľké predhradie, ktoré na južnej strane zosilnili päťbokou vežou. V 16. storočí v rámci protitureckých obranných opatrení pristavili na východnej strane k hradu tretie predhradie a rozšírili jeho obytné priestory.
„Poznáme rozsah severozápadného krídla gotického paláca, podarilo sa nám chytiť obidva okraje steny od nádvoria. Ukázalo sa, že úplne nesedelo s historickou dokumentáciou a vytváralo tak mylný dojem o rozložení stavieb v rámci nádvoria," vysvetlil odborník.
V paláci sa kedysi nachádzala aj hradná kaplnka, kde sa slúžili bohoslužby aj pre obyvateľov obce Podhradie. Dnes sa z nej už nič nezachovalo. „Ale našli sme miestnosť prízemia, nad ktorou sa nachádzala kaplnka. Pod ňou je aj vstupný otvor z renesančného schodiska, podlaha z tehál a klenbový oblúk."
Na parkáne asi stála v minulosti veža
Tím archeológov robil rozsiahlu sondáž aj v severovýchodnom krídle gotického paláca, kde zachytil dve úrovne podláh rôz-nych typov, liatych, maltových a ukladaných z tehál do maltových lôžok.
Pôvodným zámerom výskumu bolo nájsť obvodové murivo, ktoré tam chýbalo.
„Tá zaniknutá stena sa neskôr nadmuruje, a tým sa vytvorí v severovýchodnom krídle zábradlie, aby mohol byť priestor návštevníkom bezpečne prístupný. Torzá historických podláh sa zakonzervujú a prekryjú ochrannou vrstvou."
Na parkáne, v priestore medzi vonkajším a vnútorným stredovekým hradbovým múrom, objavili odborníci dve úrovne historického terénu. „Gotickú aj renesančnú. Najzaujímavejšiu situáciu sme mali v priestoroch vstupného mosta, kde bola liata maltová dlážka a zvyšky architektúry, ktorá hovorí, že možno aj na parkáne stála nejaká vežová stavba."
Habánske renesančné kachlice
Veľkú väčšinu nálezov na Topoľčianskom hrade tvorí keramika. Z toho viac ako polovicu predstavujú kachlice z kachlových pecí.
„Máme renesančné habánske kachlice, buď ich vyrobili priamo tu, alebo sa doviezli až z malokarpatskej oblasti. Sú tu aj kachlice s rastlinnými motívmi, geometrickou výzdobou, glazované, neglazované, rôznofarebné. Bonbóniky sú fragmenty z renesančných figurálnych kachlíc, ktoré znázorňujú bradatých mužov v renesančnom odeve. Podobné sa zatiaľ v prostredí hradov na Slovensku nenašli, a poznáme ich len z prostredia miest, napríklad z Trnavy, a nesú výrazný nemecký vplyv."
Medzi keramické predmety, ktoré sa našli na hrade, patrí okrem kuchynských nádob na varenie, hrncov, panvíc, pokrievok, aj veľa kvalitného stolového renesančného servisu.
„Taniere, misy, džbánky, poháriky ukazujú, že miestni páni patrili medzi vysokú šľachtu. Striedali sa tu vtedy silné uhorské rody, ako napríklad Forgáčovci a Apponyiovci. Bolo to tu vybavené tak, že keď sem zavítalo panstvo, malo tu svoj komfort," vysvetlil archeológ. „Je tu pomerne veľa nálezov aj zo skla, ojedinelým skleneným nálezom je renesančný parfumový flakónik."
Zrekonštruujú staroveké okno
Skúsený archeológ Róbert Daňo je presvedčený, že sa im s veľkou pravdepodobnosťou podarí zrekonštruovať okno z prelomu 15. a 16. storočia. „Máme závlačky, pántiky, kovania, haspry okeníc, aj sklenené terče, chýbajú nám len olovené vytráže, ale na to existujú analógie. Doteraz sme zaistili veľa materiálu, ale na to, koľko tu muselo byť dverí a okien, ho máme relatívne zatiaľ málo."
Každý hrad má bohatú históriu, ktorá ukrýva mnohé tajomstvá. Niekedy aj v podobe pokladov. Ale mincí na Topoľčianskom hrade sa našlo iba osem. Jedna je z nádvoria, ostatné pochádzajú z parkánu a z delovej bašty.
„S veľkou pravdepodobnosťou tu máme mince Mateja Korvína, Žigmunda Luxemburského, aj jeden viedenský fenig. Najmladšia minca Leopolda I. je z roku 1705, bola vložená do omietky poslednej stavebnej úpravy," uzavrel absolvent FF UK v Bratislave.
