PODHRADIE. Kultúrne leto v priestoroch nádvoria kamenného hradu nad obcou Podhradie sa nieslo v duchu renesancie a gotiky. Akcia 14. ročníka začala slávnostnou svätou omšou v kostole Premenenia Pána. Pokračovala na Topoľčianskom hrade vtipnými ukážkami bojového umenia zo 14.storočia skupinou historického šermu Corvus Arma z Bratislavy.
Havrani študujú históriu
„Predvádzali sme rôzne zbrane ako meče, dýky, boj na kópiu, boj na sekera-kópia, na tesáky. Urobili sme aj koncipované divadelné vystúpenie z obdobia 30-ročnej vojny," povedala Lenka Rebrová. Pred každým vystúpením si poctivo naštudujú kostýmy používaných v dobe, ktorú budú predvádzať.
„Skoro každá skupina začína s tým, že používa oblečenie iba vizuálne. Niekedy sa môže seknúť s látkou aj o 200 rokov. Až keď k tomu bližšie pričuchne zistí, že je to aj o histórii." Členovia súboru prezentujú svoje programy z obdobia baroka, renesancie, rannej a neskorej gotiky. Vedomosti získavajú študovaním rôznych stredovekých šermiarskych majstrov.
„Mali určité školy. My robíme taliansku, kordovú, francúzsku, nemeckú školu a v každej z nich je veľmi veľký rozdiel. Je to tým, že sa bojové umenie rozvíjalo. Nemecká škola bola viac seková, renesancia priniesla sekovo-bodovú techniku. Tá je aj najrozmanitejšia," vysvetlila Lenka.
Učia sa technike nezabiť
Šermiarsky súbor Havrani čakajú tento rok vystúpenia nielen na Slovensku, ale aj v Taliansku, Nemecku, Čechách. Aby sa čo najlepšie pripravili, trénujú tri krát do týždňa. Učia sa bojovej technike nezabiť. „Musíme vedieť ovládať meč do poslednej chvíle. Musíme mať cit na hrote. Cit musí byť aj v nepriaznivých podmienkach ako sú šmykľavý terén. Tam treba vedieť, kedy stiahnuť ruku, vždy mať vôľu, aby sme súpera nezabili. Je to presne ako tréning karate. A keď si chcem overiť svoju techniku aj silou, zatnem do stromu, ktorý mám na záhrade."
Ich zbrane vyzerajú na prvý pohľad masívne, ale vôbec nie sú ťažké. Vážia maximálne 2 kilá. „Ani naši predkovia neboli hlúpi, aby bojovali s 15 kilovým mečom. Tie si začal každý majiteľ hradu robiť hlavne v 19.storočí preto, aby sa pochválil, akého on mal veľkého silného a mocného predka. Málokto vie, že rytierova plná zbroj vážila od 15 do 20 kilov a výbava v malej poľnej v prvej svetovej vojne až 25 kg."
Túžia byť bojovníčkou Xenou
Všetky nástroje si skupina historického šermu necháva vyrábať od kováčov. „Je krásne, že sa opäť na Slovensku rozmohli tieto remeslá. Majstri, čo vyklepávajú brnenie alebo kožiari sú ľudia, ktorí majú naštudovanú aj históriu a vedia vám povedať do detailov o všetkom, čo predávajú," dodala Lenka.
Mladú Bratislavčanku oslovilo šermiarstvo najviac svojou dynamikou, variabilnosťou, možnosťou využitia, históriou a vôňou romantizmu. „Každá by sme chceli byť Xenou," zamyslela sa na chvíľu. „Myslím, že tie dávne doby nás stále niečím lákajú a priťahujú. Tá vtedajšia akčnosť a spravodlivosť, vyhral ten, kto bol najlepšie pripravený a mal najväčšie šťastie. Nestačilo len stlačiť spúšť."
Predvádzajú dobové tance aj etiketu
O zábavu na Topoľčianskom hrade sa postaral aj Dobový spolok Hereditas Patrum z Topoľčian. Filozofiou Dedičstva otcov je snaha pozerať sa na stredovek cez kresťanstvo. „Aby sa zachovalo toto umenie aj pre budúcnosť, pretože nielen mladí, ale aj starší ľudia sa v súčasnosti venujú východným veciam ako budhizmus a kung fu, ale zabúdajú na to, čo je spojené s našou európskou kultúrou," povedala Jana Vendelínová.
Dobový spolok Hereditas Patrum sa venuje predovšetkým obdobiu v rokoch 1280 až 1320. „Snažíme sa predviesť stredoveké tance, ukazujeme šerm mečmi, dýkou, sekerou, štítom, kopijou a tesákom, boj s palicami. To všetko sa snažíme podať vtipne na ľahšie zapamätanie, netradične, aby predstavenie zaujalo a srdcom, aby bolo pravdivé."
Topoľčiansky súbor sa snaží naštudovať si historicky čo najpresnejšie materiály z obdobia ranného stredoveku. Zaujíma sa hlavne o rytierstvo a rytierov, o etiku, filozofiu a estetiku ako aj o duchovné hodnoty ľudí v minulosti. „Chceli by sme čo najvernejšie vystihnúť zmýšľanie šľachty a rytierov, ako sa správali sami voči sebe, k Bohu a k svojim poddaným. Toto všetko vidíme cez kresťanské zmýšľanie, ktoré nemožno od stredoveku oddeliť."
Šermiarstvo udržuje telo fit
Dobový spolok vznikol pred piatimi rokmi. Má už dvadsaťdva členov. Najmladší je 12-ročný chlapec. „Zobrali sme ho preto, lebo je disciplinovaný. To je veľmi dôležité, ukazuje sa to aj na rozcvičke, ktorá je alfa omega šermovania. Bez nej by mohlo prísť k zraneniam. K tým môže dôjsť aj vtedy, keď sa niekto pošmykne," vysvetlila Jana. Hovorí, že cez dejiny má možnosť nahliadnuť do histórie, ktorá ju v mnohých smeroch očarila.
„Dejepis je potrebný aj preto, aby sme nezabudli na to čo bolo. Môžeme sa tak vyvarovať aj mnohých chýb." Šermiarstvo je podľa Jany Vendelínovej veľmi vhodné na udržanie dobrého fyzického stavu. „Boj so zbraňou je niečo čo ma napĺňa, fyzicky aj psychicky. Udržiava ma to v kondičke, úžasne sa odreagujem od denných problémov. Meč je aj duchovná zbraň, môžem ho niekedy použiť aj v duchovnom boji."
A chcela by členka spolku Dedičstva otcov žiť v inej dobe? „Bolo by príjemné tam na chvíľku nahliadnuť a spoznať pekných rytierov, fajných koňov a dobré hostiny. Ale žiť by som tam určite nechcela, chýbala by mi sprcha."
