NITRA. Hoci Zuzana Orelová vyštudovala poľnohospodársku školu, vo svojom fachu nikdy nepracovala. Ako prvú prácu si vyskúšala funkciu uvádzačky v Divadle Andreja Bagara.
Feferónky do chleba
V tom čase však odchádzala do dôchodku šepkárka a Zuzana sa prihlásila na konkurz. „Mala som hercom predčítať text pri aranžovaní hry. Moje čítanie bolo zrozumiteľné a akurátne rýchle, tak ma vzali," hovorí 34-ročná Nitrianka. „Prvé dva týždne som na skúškach a predstaveniach sledovala prácu odchádzajúcej pani Drábekovej, potom už šepkanie nebadane presunula na mňa."
Jej prvé predstavenie bol Obchod hrôzy, ako šepkárka sedela v portáli na kraji javiska a tŕpla trémou, ako to dopadne. Všetko však prebehlo bez najmenšieho zaváhania.
„V divadle robím od roku 1994 a ešte sa mi nestalo, že by som nestihla zareagovať, keď herci dostanú okno. Vždy som v strehu. Stáva sa mi však to, že ma v strese nepočujú a ja mám pritom pocit, že strašne kričím," priznala šepkárka. „Občas hercom vyvedieme nejaké srandičky - na tie je špecialista rekvizitár Peter Stoklas. Ešte keď v Nitre hral Majo Labuda, dali sme mu feferónky do chleba, ktorý počas hry jedol. Nebol schopný vydať zo seba ani slovo, povedal to za neho Erik Peťovský."
Druhýkrát na derniére predstavenia Hráme duráka dali hercom Kožuchovi a Majeskému do pohárikov miesto vody pálenku. Hrali akože šachy s pohárikmi - pálenku vypili na dúšok a akciu „ustáli".
K srdcu jej prirástla Báthoryčka
Ťažisko práce šepkárky je byť na čítačkách a pri aranžovaní hier, kedy sa herci učia pohybovať na javisku a nesústredia sa na hovorenie textu. „Keď príprava hry finišuje, postupne sa stišujem a hovoria najmä oni. Šepkárka je dôležitá aj na hlavnej skúške, kedy frčia svetlá, scéna, kostýmy a herci sa musia sústrediť na veľa vecí naraz. Vtedy im obyčajne zvyknú texty vypadávať," hovorí Zuzana.
Počas skúšok a predstavení býva Zuzana s prestávkami v divadle do 21. až 22. hodiny. Ale keďže sa s kolegyňou Kamilou Beťkovou striedajú, máva aj voľné večery. Na jednom muzikáli, keďže býva náročný a plne obsadený, sa podieľajú obe šepkárky.
„Mám veľmi rada muzikály a ako šepkárke mi prirástla k srdcu najmä Báthoryčka. Bol to pôvodný slovenský muzikál, tancovali v ňom „sľukári" a to mi sadlo. Mám rada aj klasické predstavenia, páčili sa mi napríklad Búrlivé výšiny, Verejný nepriateľ a Testosterón. Na tom síce šepká Kamilka, ale niekedy ju vystriedam a dobre sa na hre zabávam."
Ako diváčke sa jej páčia klasické komédie alebo drámy, nemá rada supermoderné experimenty. „Rada si spomínam na drámu O myšiach a ľuďoch s Elenou Podzámskou, nebohým Petrom Staníkom a Ivanom Vojtekom starším. Začínala som pri nej ako uvádzačka. Veľmi sa mi páčili aj muzikál Fidlikant na streche, Grék Zorba a najmä komédia Vietor v korunách sasafrasu."
Mašinka jej rozhýbe chrbticu
Počas sezóny máva DAB v Nitre 5-6 premiér, takže na každú šepkárku pripadnú 2-3. „Chodíme s hercami aj na zájazdové vystúpenia, niekedy čítačky nových hier nasledujú hneď za premiérami iných hier, takže to občas býva náročné," hovorí Zuzana. „Preto sa už teším, že mám voľno. Aj napriek tomu, že v práci stále čítam, vo voľnom čase relaxujem pri knihách aj doma. Mám rada fantasy, detektívky aj historické romány, mojimi obľúbenými autormi sú J. R. R. Tolkien a S. King."
Keďže v robote veľa sedí, doma si rada zacvičí. „Mám takú mašinku, ktorá mi rozhýbe chrbticu a krk. Občas vyjdem do parku, do lesa a k rodičom na chatu do Jedľových Kostolian. Dovolenku si s manželom užijeme na rockovom festivale Vizovice, u svokrovcov v Rakúsku a u babky v Lehote," dodala Zuzana Orelová.
