Na prehliadke vyše tridsiatich veteránov na Veľkej pláži Duchonke sa predstavilo aj jediné auto svojho druhu na Slovensku, Škoda 1101 Tudor. Prišiel aj verolex, trojkolka známa najmä z kultového českého filmu Vrchní prchni.
DUCHONKA. Pri pohľade na modely, ktoré sa už dnes nevyrábajú si starší s nostalgiou zaspomínali na časy, ktoré sa nevrátia. Mladí zase obdivovali krásu historických vozidiel a šikovné ruky ich majiteľov.
K zostrojeniu auta mu pomohol film
Peter Šimunič zo Šulekova je hrdým vlastníkom Škody 1101 Tudor, jediného typu tohto auta na Slovensku. „Vojenských verzií v zelenej farbe je asi 7-8." Zásahové vozidlo niekdajšej Verejnej bezpečnosti vyrobené v roku 1951 je jeho miláčik. Rekonštruoval ho do pôvodnej podoby viac ako štyri roky.
„Mám ho už desať rokov, ale keď mi ho priviezli z Banskej Bystrice na troch vozíkoch bol to len vrak. Nepoviem koľko peňazí stála oprava, keby to žena počula, asi by ma dorazila," povedal s úsmevom Peter Šimunič.
Keď sa rozhodol oživiť Škodu 1101, nemal k tomu žiadne konkrétne podklady. Pomohol mu film Smrť v sedle, ktorý premietali na komerčnej televízii. „Bolo v ňom toto auto. Poprosil som televíziu, aby mi preposlali kópiu toho filmu. Spravil som si z neho fotky a podľa nich som sa potom orientoval. Bez toho by som nevedel, že auto malo napríklad smerovky ako vyskakovacie šípky." Niektoré náhradné súčiastky zohnal Peter Šimunič na slovenských a českých burzách. „Ale nie všetky. Ostatné som si musel vyrobiť. Spravil som si tak blatníky, boli už prehnité."
Staré veterány požičiava aj múzeám
Svoje auto energický dôchodca rád prevetrá nielen na zraze veteránov, ale aj na rôznych súťažiach. Naposledy sa zúčastnil Medzinárodnej veterán rallye 500 km Slovenských. „Chodíme aj s manželkou už tri roky na preteky. Za ten čas som na tomto aute urobil 9,5 tisíc kilometrov."
Na aute, ktoré bolo pôvodne určené iba pre armádne služby, sa mohli na Duchonke previezť aj mentálne postihnuté deti. „Chceli si vypočuť aj policajnú húkačku, preto som im dovolil občas stlačiť gombík. Mali z toho obrovskú radosť. Predvádzali sme k tomu aj dobové modré uniformy, ktoré sa používali do roku 1970. Takisto čapice a samopaly," vysvetlil Peter Šimunič, ktorý je nielen vášnivým zberateľom áut, ale aj motoriek. Vlastní ich už osem.
„Sú z tridsiateho ôsmeho roku, kedy bola ešte na nádrži rýchlostná páka. Trvalo mi dva roky, kým som z vraku spravil pojazdnú motorku, ktorú som potom požičal do Galantského múzea." Krásna modrá Škodu pána Šimuniča je niekedy vystavená na obdiv aj niektorým policajtom.
„Asi pred mesiacom ma obehli na aute a dávali mi znamenie, aby som zastavil. Odkýval som im a pokračoval ďalej. Zopakovalo sa to druhý krát, ale potom som pochopil a zastavil. Myslel som, že som prekročil rýchlosť, ale oni sa chceli len pozrieť na to auto z blízka."
Motorka na troch kolesách
Hadrák, hadraplán, hadrolet, montgomerák, veluš, netopier, chroust, bežiaci stan sú prezývky velorexu, veterána presláveného najmä z českého filmu Vrchní prchni. Pôvodne trojkolesové autíčko s trubkovým rámom potiahnutým koženkou zostrojili dvaja bratria českého pôvodu František a Mojmír Stránskí pred 62 rokmi. Velorex bol určený ako vozidlo pre invalidov, ktorí ho dostávali na preukazy.
„Motocykel určený pre telesne postihnutých sa neskôr začal vyrábať aj ako štvorkolesový, ale jeho konkurent - trabant ho zlikvidoval," povedal krátku históriu o velorexe jeho majiteľ Dalibor Bubla. Posledný model je zo 70 roku. Jeho motor má štyri rýchlosti - dopredu aj dozadu. Motor nemá spiatočku, elektrika sa v ňom prepája.
„Keď používate jednotku a idete tridsať, mohli by ste ísť tridsať aj dozadu, keď máte štvorku a idete osemdesiat, môžete ísť v tej rýchlosti aj dopredu, aj dozadu. To nedokáže ani porsche ani žiadne iné auto na svete," skonštatoval veterán, ktorý si starodávne „autíčka" pre dvoch vyrába aj sám. Už ich má šesť. Renovácia jedného ho stála takmer 170 tisíc korún.
Evka si na manželov koníček zvykla
Jeho záľuba v starých strojoch začala už v mladosti. Ako žiak základnej školy zostrojil svoju prvú motokáru. Od motokár ostatných chlapcov sa odlišovala tým, že bol na nej pripevnený motor z motorky. „Kolesá mala z kočiara. Pretekal som na nej z učiteľom a pamätám si, že to bola veľká zábava."
Prvý velorex si kúpil Dalibor Bubla za dvetisíc korún pred 28 rokmi. Zanietený motorkár sa rozhodol pre kryté auto, aby ho na ceste do práce a späť neprekvapil dážď. „Vozil som sa na ňom päť rokov, potom som sa oženil a manželka povedala: „Buď hadraplán alebo ja."Tak som ho predal, ale v kútiku srdca som stále po ňom túžil. Ešteže si odvtedy na môj koníček Evka zvykla".
Podobná reakcia na adresu auta prichádzala aj od mnohých iných dievčat, ktorých v minulosti chcel Dalibor Bubla zviesť. „Keď uvideli moje auto na parkovisku, nechceli nastúpiť. Presvedčil som ich, ale, chceli, aby som ich vysadil kilometer pred dedinou. Alebo som zvykával počas jazdy každej prehodiť cez hlavu deku a vystúpili až za mestom."
Vášnivý veterán plánuje prerobiť jedno zo svojich historických áut na solárny pohon. „Vybral by som motor a vložil do toho dobíjateľnú baterku. Koľko nafty by sa ušetrilo a neznečisťovalo by to životné prostredie. Bolo by veľmi vhodné pre dvoch pre mladých ľudí do práce."
