PODHRADIE. V súčasnosti prebieha na Topoľčianskom hrade archeologický výskum pod odborným okom archeológa Róberta Daňa. Spolu s jeho tímom pracovníkov na ňom pripravujú miesto pre architektov, ktorí vypracujú projekt na rekonštrukciu hradu.
„Obnova národnej kultúrnej pamiatky bude v prvom rade zameraná na statické zabezpečenie najohrozenejších častí hradu a na odstránenie porúch, ktoré majú negatívny dopad na ďalší vývoj jeho stavebno-technického stavu," povedal Ivan Bielik z Pamiatkového úradu v Topoľčanoch.
Zámerom budúceho využitia hradnej zrúcaniny je jej sprístupnenie verejnosti. Vytvoria sa v nej podmienky pre bezpečný pohyb návštevníkov, ktorý sa budú môcť oboznámiť s dejinami a významom pamiatky. „Počíta sa tiež i s poriadaním kultúrno-spoločenských aktivít."
Na hradnom nádvorí vznikne pravdepodobne amfiteáter. V areáli hradu by malo byť aj hospodárske zázemie. Uvažuje sa aj o sprístupnení východného a západného bastiónu s ochozou, ktoré budú slúžiť ako vyhliadkové terasy. Návštevníkom by mal byť povolený vstup aj do novoobjavených pivníc, ktoré sú zaujímavé tým, že vznikli až po postavení hradu.
Prvé snahy o zachovanie hradnej zrúcaniny siahajú do obdobia Augustína Stummera, ktorý dal vykonať konzerváciu hradnej veže. Mala značné statické poruchy. Veža bola domurovaná a romanticky upravená doplnením štítových múrov a zastrešená sedlovou strechou. Tento tvar veže, i keď nevychádza z pôvodnej historickej podoby, sa stal prirodzeným pre Topoľčiansky hrad.
„Záujem obnoviť hrad a zachovať ho pre ďalšie generácie siaha do osemdesiatych rokov minulého storočia. Uvažovalo sa vtedy o statickom zabezpečení stojacích murív, obnove schodísk, vybudovaním zábradlí. Časť suterénneho priestoru mala byť využitá ako lapidárium, kde by bol vystavený nálezový, zberový materiál," vysvetlil Ivan Bielik. Ku komplexnej obnove hradu však nedošlo.