KRÁĽOVÁ NAD VÁHOM. „Kovboji budú chytať kravičky," zakričí malý chlapček a od vzrušenia tie štyri slová takmer koktá.
„Divočiaci"
Blíži sa ku konskému výbehu a teší sa na tvrdých chlapov, divoké zvieratá, drsné farmárky a rozľahlé prérie, na ktorých ženy skrotia chlapov, chlapi rozdivočené kone a blázni odzbroja snáď každého. Na western, aký nebol hádam ani v Amerike v časoch najbúrlivejších.
„Alebo vieš čo? Budú chytať aj lasom divočiakov," pošepne mu kamarát. A obaja sa poponáhľajú, aby im neušlo nič zo šou, ktorú v Kráľovej nad Váhom pripravili kovboji z Detskej farmy Humanita.
Nástup koní a jazdcov je impozantný. Aj posledný, najmenší koník doklusá hrdo, hoci komicky a o pár krokov za statnými žrebcami. Vykrivený jazdec ide svojimi rozmermi udusiť koníka, no ten ho napriek tomu pyšne nesie. A deti sa na komickej scénke idú popukať od smiechu. „Čo sa smejete? Veď takíto jazdci vždy najďalej došli," poučí moderátor. „Veď hej. Prvých postrieľali a takíto mali potom voľné pole," dodá na vysvetlenie jeden z prítomných oteckov.
Šľahy bičom
Okrem jazdcov a koní sa deti bavili aj na mnohých iných akciách. Kto si uchmatne stoličku bola súťaž, ktorú bežne hrávajú len ľudia. Tentoraz o voľnú stoličku súperili jazdci na koňoch. „Pripravili sme pre nich aj ukážku westernového jazdenia, vystúpenia klaunov aj groteskných scénok, pri ktorých ide neraz o život. Takými sú napríklad nebezpečné scény s bičom - triafanie cigarety z pusy alebo šatky z úst," povedal Bertram Beták, majiteľ farmy.
A keď vraví o nebezpečenstve, vie, o čom hovorí. Pred tromi rokmi si priamo na vystúpení zlomil panvovú kosť. Bolo po daždi, koník sa šmykol a padol na jazdca. Náraz westernovým sedlom zapôsobil na ľudské telo ako úder veľkým kladivom.
Ani to však Bertrama neodradilo, aby s westernovými šou pokračoval. Tá tohtoročná bola už trinásta. Tvrdí, že to robí pre deti, aby sa niečo naučili o jednoduchom živote v prírode, o zvieratách aj o histórii divokej Ameriky. Vlani sa len so školskými výletmi otočilo na farme okolo štyritisíc detí. Ďalšie stovky prišli s rodičmi, alebo len tak. Brány farmy sú otvorené komukoľvek.
Založili ju pred štrnástimi rokmi „z presvedčenia, že také niečo v regióne chýba". A „zbierka" zvierat na nej je naozaj impozantná - viac ako päťdesiat druhov sa ich motá medzi drevenými ohradami farmy. Okrem bežných domácich zvierat na farme nažívajú aj exotickejšie tvory - opičky, pávy, ťavy, lamy, kamerunské ovce a kozy, terárijné zvieratá.
Bez zárobku
„Je to spestrenie pre deti, vzali sme si aj stan," povedal Cyril Kuruc, ktorý na farmu prišiel s Karinkou (2) a Nikolkou (8). „Je to veľká drina, starať sa poctivo o zvieratá," povedal chovateľ zo Serede Ivan Kvocera. „Treba si chytiť, koľko kíl má balík sena. A to je len jedná malá časť starostlivosti o zvieratá. Tu človek nikdy nemôže hľadať výhody, je to len záľuba plná výdavkov. Tritisíc korún mesačne dám len na jedného koňa. Od opatery, stravy, ošetrenia až po vodu, ktorej v týchto teplách vypije až osemdesiat litrov denne," povedal nadšenec podobný Bertramovi.