ČIERNE KĽAČANY. Svojim kolegom z dedín s rovnakým menom sľúbil, že ich všetkých navštívi. Na bicykli. Najskôr sa na tom smiali. Keď volal, že je kúsok od ich obce, uverili.
Dvanásť Kľačian
Starosta Čiernych Kľačian v okrese Zlaté Moravce si povedal, že prejde všetkých dvanásť Kľačian, ktoré na Slovensku sú.
So sebou vzal sedemnásťročného vnuka Mateja a v Prešove sa k nim pripojil aj 38-ročný syn Emil. Do pedálov tak šliapali tri generácie Páleníkovcov. Priznal, že Matej má z nich najlepšiu kondičku. „Už je lepší ako my. Pred dvomi rokmi ešte nebol," povedal 62-ročný starosta.
Túra trvala desať dní aj s jedným oddychovým. Prešli postupne dvanásť dedín, ktoré v názve nesú Kľačany - vyrazili z Čiernych Kľačian (pri Zlatých Moravciach) a postupne navštívili Urmince - časť Kľačany (pri Topoľčanoch), Kľačany (pri Hlohovci), horáreň Kľačany (pri Velčiciach), Trnavu Horu - časť Kľačany (pri Kremnici), Turčianske Kľačany (pri Martine), Liptovské Kľačany (pri Liptovskom Mikuláši), Kapušianske Kľačany (na hranici s Ukrajinou), Čerenčany - časť Kľačany (pri Rimavskej Sobote), Fiľakovské Kľačany (pri Fiľakove), Slovenské Kľačany (pri Veľkom Krtíši) a Hronské Kľačany (pri Leviciach).
Tisíce kilometrov na bicykli
Celá trasa mala 1147 kilometrov. Denne prešli v priemere 130 kilometrov.
„Už dlhšie som hovoril, že to spravím. Doma mi vraveli, že len sľubujem a sľubujem, a stále nič, celkom sa aj potešili, keď som cestu naozaj začal plánovať. Predtým som dosť trénoval, za tento rok mám najazdených už 5700 kilometrov," povedal Páleník.
V každej dedine sa zastavil na obecnom úrade. Kolegovia vo vedení obcí cyklistov všade pohostili. Najväčšiu krízu mala trojica cyklistov pri Kapušianskych Kľačanoch neďaleko Ukrajiny. „Aj sme si večer predtým vypili, aj sme sa prejedli, tak na druhý deň ráno sa nám veľmi zle bicyklovalo," povedal starosta Čiernych Kľačian.
Nešportuj, radili mu
Paradoxom je, že k bicyklovaniu sa dostal až v roku 1994. A ešte väčším paradoxom, že lekári mu od mlada všetky športy pre problémy so srdcom zakazovali. „Bol som oslobodený od telocviku, neskôr som bol nevojak. Bolo mi horšie a horšie bez pohybu, tak som tie ich príkazy, aby som nešportoval, neskôr neposlúchol," povedal Emil Páleník, ktorý hrával futbal či behával dlhé trate.
Milovník športu si ale až v neskorej štyridsiatke zamiloval bicykel. Dovtedy na ňom sedel len keď išiel na pivo. Dnes však na bicykel nedá dopustiť. Keď robil v Mochovciach, chodil dennodenne do práce bicyklom. A naspäť sa vracal okľukou len aby mohol dlhšie šliapať do pedálov.