Šikanovanie je problémom na všetkých typoch škôl. „Tento jav býva často skrytý a v skutočnosti je mnohonásobne rozšírenejší, ako sa pedagógovia alebo rodičia domnievajú,“ upozorňuje Miroslav Duchoň, preventista nitrianskej mestskej polície.
Pribúda brutalita
„Šikanovanie sa povážlivo posúva do obdobia mladšieho školského veku. Pribúda v ňom brutality a bezohľadnosti,“ hovorí Duchoň.
Stretol sa už s rôznymi formami šikanovania, medzi najšokujúcejšie patrí vloženie stoličky do análneho otvoru tzv. provokujúcej obeti. Agresori našťastie použili prezervatív a mydlo, takže k fyzickému zraneniu neprišlo.
„Môžem spomenúť aj prípad podpálenia svetra priamo na obeti, podpálenie vlasov či prinútenie obete vyskočiť z okna. Pravidelné sú posmešky, ponižovanie, vymáhanie si rôznych služieb, bitky a vyhrážanie,“ konštatuje Duchoň.
Najhoršia je neochota
Najväčším problémom šikanovania je podľa Duchoňa strach a neochota riešiť tento problém zo strany rodičov a učiteľov.
„Jediné, čo môže obeti naozaj pomôcť, je požiadať o pomoc dospelého. Dospelí však nezriedka takúto prosbu a dôveru hrubo pošliapu tým, že dieťaťu neveria, že ho obvinia z vymýšľania, odbijú ho, aby nežalovalo, alebo sa mu vysmejú.“
Aj samovražedné pokusy
Neriešené šikanovanie môže spôsobiť u obete vážne psycho-somatické problémy, ako sú nespavosť, nechuť do jedla, teploty, hnačka, apatia, ktorá prerastá do záškoláctva.
V dlhodobo neriešených prípadoch to môže skončiť aj samovražednými pokusmi. Odstrašujúci je prípad chlapca, ktorý bol obeťou napriek svojej 190-centimetrovej výške. „Ušiel zo školy a celú noc sa túlal po parku, chcel sa obesiť,“ spomína si Duchoň.
Nulová tolerancia
Škola musí nastoliť atmosféru nulovej tolerancie voči násiliu. „Každé takéto prejavy musia byť hlásené na polícii, pretože takmer vždy agresor naplnil skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu,“ pripomína preventista.