TOPOĽČANY. Obce a mestá žiadajú od štátu v tomto roku mimoriadnu finančnú podporu vo výške takmer 130 miliónov eur (3,9 miliardy korún). Sú to peniaze z výnosov na daniach z príjmu fyzických osôb, o ktoré pre krízu prídu. Aktuálnejšie odhady podľa zástupcov Združenia miest a obcí (ZMOS) predpokladajú celkový výpadok v príjmoch obcí a miest až na 232 miliónov eur (sedem miliárd korún).
V Závade odsúvajú rekonštrukciu
„My máme krízu prakticky stále. Ak by sme si neboli šetrili, boli by sme na tom stále zle, lebo okrem podielových daní sme nedostali takmer žiadne dotácie od štátu," povedal starosta obce Závada Zoltán Bajzík. Pre znížené množstvo peňazí v obecnej kase sa podľa neho nebudú môcť začať plánované investičné akcie. Rekonštrukcia Domu smútku sa odsúva na neurčito. „Nemôžeme robiť ten objem prác, aký sme pôvodne mienili. Z eurofondov chceme čerpať na miestne komunikácie. Žiadosť máme podanú,ale nevieme kedy bude schválená.
Prerozdeľovanie potrebuje upraviť
„Vláda hovorí, že treba zoškrtať každú položku o niekoľko percent. Ale dá sa to," pýta sa starosta obce Radošina František Šugra. „Mám vypracovaný projekt na Zdravotné stredisko. Nemyslím si, že by bolo správne začať šetriť na niečom, čo potrebuje ďalších štrnásť obcí." Na desať miliónovom projekte sa bude musieť obec spolupodieľať piatimi percentami.
„Z rozpočtu je na to treba pol milióna. Nie je to až taká položka, ktorá by mala obec zaťažiť, aj keď sme sa už zaúverovali. Dokončovali sme kanalizáciu, dostavovali sme bytovku a robili cesty," vysvetľuje. Starosta mieni, že systém prerozdeľovania peňazí z eurofondov by potreboval úpravu.
„Mali by zvolať všetkých starostov v kraji a spýtať sa na ich zámery. Aby potom zbytočne nevznikli situácie, že obce vzdialené od seba len 2 km majú v pláne robiť ten istý projekt, ktorý je pre obe zbytočný. Páči sa mi írsky model, v ktorom sa vedeli dopredu všetci dohodnúť."
Získajú príjem z prenájmu pozemkov
Nežiaducu finančnú situáciu vnímajú aj vo Veľkých Dvoranoch. Na podielových daniach, ktoré tvoria najväčšiu časť príjmu stratia takmer 20 percent.
„S bežnými výdavkami sme na hrane existencie, pretože keď vyčleníme peniaze na smeti, verejné osvetlenie a administratívu nezostane nám na nič iné. Investičné výdavky sú tiež zastavené, nemôžeme sa momentálne rozvíjať," vraví starosta Emil Dinga. Dodal, že aj keby sa obec chcela uchádzať o eurofondy, musela by vypracovať projekt. Avšak ani na jeho samotné vyhotovenie nemá dostatok peňažných prostriedkov.
„Mali sme pripravený projekt, ktorý by pomohol najmä ľuďom pri výstavbe asi 17 až 19 rodinných domov. Pripravili sme parcelu 1,7 ha, ale na inžinierske siete už nemáme. Pri projektoch sa musíme podieľať piatimi percentami, sú to veľké peniaze, ktoré menšie dediny ťažko nájdu v rozpočte."
Po minulé roky obec investovala do nových chodníkov, viacúčelového ihriska, bytovky či zateplenia materskej škôlky. Pre vysoké finančné náklady a nízky rozpočet bola obec nútená prijať úver vo výške 100 tis eur.
„Úverom chceme preklenúť súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu, aby sme mohli vôbec získať peniaze z eurofondov. Tento rok z neho použijeme pravdepodobne polovicu. Obecné zastupiteľstvo rozhodne, či s ďalších peňazí úveru pôjdeme do nových projektov. Zastaviť sa nemôžeme, aj keď sa bude obec trochu zadlžovať. Eurofondy sa dajú čerpať len do roku 2013."
Obec bude úver pravdepodobne splácať peniazmi z prenájmu stavebných pozemkov, ktoré získala pred vyše šiestimi rokmi. „Do majetku obce sa nám podarilo dostať bývalé poľné vojenské letisko. Snažíme sa, aby na ňom vznikol priemyselný park, ktorý by ponúkol pracovné príležitosti pre 30-40 ľudí. Dlhodobo by to pomohlo aj obecnému rozpočtu," dodal Dinga.
Príjem z daní prudko klesol
„ZMOS uzavrel s vládou memorandum, že sa obce vzdajú zhruba 83 miliónov eur (2,5 miliardy korún), aby ľuďom bolo umožnené odpočítať si z daní viac peňazí. Predseda sa zaviazal za všetky obce, hoci by sme s ním všetci určite nesúhlasili," uviedol prednosta Veľkých Ripnian Jozef Krištof. Obec stratí podľa jeho odhadov oproti minulému roku na podielových daniach až 40%. „Meškajú nám aj s vyplácaním daní za jadrové zariadenia."
Podobne ako Veľké Dvorany aj Veľké Ripňany si museli vziať úver, aby sa mohli zúčastniť na spolufinancovaní niektorých projektov. „Na rekonštrukciu kultúrneho domu sme potrebovali 55 tis eur. Na škole, ktorú teraz dokončujeme sa podieľame 1 mil. 700 tis."
Projekty, ktoré má obec rozpracované, odsunúť alebo zastaviť neplánuje. „Je to dobudovanie kanalizácie prvej etapy, separačného dvora a protipovodňovej ochrany. Tá je veľmi dôležitá, pretože s povodňami máme problémy každý rok. Spravíme ju, aj keby sme mali ísť cestou úveru," uzavrel Krištof.
Viackrát upravia rozpočet
Nežiaduci finančný stav zasiahne obec Podhradie vo väčšej miere ako očakávali. Aktuálny vývoj dane z príjmov fyzických osôb má podľa starostu Františka Božika nepriaznivé dopady na stabilitu obce. Dotkne sa to aj rozpočtovaných projektov, ktoré obec nebude môcť spolufinancovať. Pre nedostatok peňazí zastavia pravdepodobne v obci aj rekonštrukciu domu smútku.
„Zlú finančnú situáciu budeme musieť zvládnuť tak, že nebudeme riešiť projekty, na ktoré nebudeme mať finančné krytie. Budeme musieť viackrát upravovať svoj rozpočet počas roka a tiež viac sledovať prevádzkové náklady, pri každej kúpe tovaru uvažovať, či budeme mať naň peniaze," konštatuje Božik.
