NITRA. Vladimír Biroš je rodený Žilinčan, vysokoškolské štúdium ho však zavialo do Bratislavy. Kvôli práci sa presťahoval do Nitry, kde v Ponitrianskom múzeu pracuje už 23 rokov ako historik a numizmatik.
V zbierke je aj dukát Mateja Korvína
„Pôvodne som chcel študovať národopis, lenže ten sa v tom roku neotváral, tak som si vybral archívnictvo, ktoré má k histórii veľmi blízko," hovorí numizmatik, ktorý v detstve nezbieral žiadne mince. „Ani dnes nezbieram nič, bol by to konflikt záujmov," so smiechom vraví Biroš, pre ktorého sú mince náplňou jeho práce. „Mojou úlohou je tvoriť a spracovávať zbierku Ponitrianskeho múzea, v ktorej máme mince, iné historické predmety, staré listiny a zbrane. Nové prírastky do zbierky získavame z nálezov, ale chodia k nám aj bežní ľudia, ktorí nám chcú predať najmä staré mince, občas aj staré listiny. Či ich múzeum kúpi, o tom nerozhodujem ja, ale komisia, ktorá kúpu schváli a navrhne sumu za odkúpenie."
Ponitrianske múzeum má v zbierke vyše 6-tisíc mincí, medzi nimi sa nájdu napríklad rímske mince z prelomu letopočtov a z 2. -3. storočia n. l. „Vzácnosťou zbierky je strieborná keltská minca, ktorú nám predala istá pani. Vraj ju deti našli v starej skrini na smetisku. Jedna keltská minca s koňom a hlavou kniežaťa a nápisom Nonnos sa našla aj na Mikovom dvore. Naša minca je podobná ako mince typu biatec, nemá však žiadny nápis," vysvetľuje numizmatik. V zbierke múzea majú aj zlatý dukát Mateja Korvína z 2. polovice 15. storočia, strieborné toliare a zlatú rakúsko-uhorskú 10-korunáčku. Súčasťou zbierky je poklad peňazí z obdobia Slovenského štátu, ktorý má skôr historickú ako materiálnu hodnotu - ide o papierové peniaze.
Falzifikát je často vzácnejší ako originál
„V múzeu ma navštívil aj šikovný mladý zberateľ z Nitry - hoci má len asi 15 rokov, vo veci sa vyzná. Ukázal mi zbierku svojich mincí a prezradil, že niektoré mince našiel voľne na kopci pod hradom a zlatú mincu našiel už aj vyhodenú pri smetiaku," pokračuje Biroš.
Spomenul aj príhodu, ktorá sa spája s nálezom zlatého pokladu. „Prišli raz za mnou dcéra s otcom, ktorí tvrdili, že doma v skrini objavili asi štvrť kila mincí. Neboli si istí, či sú zlaté a či majú nejakú hodnotu," hovorí Biroš. „Ako som zistil, boli to staré švajčiarske franky a americké doláre a boli naozaj zo zlata. Na dnešné peniaze by mali hodnotu asi 6 - 7-tisíc €."
Pravosť mincí numizmatik zisťuje chemickými skúškami, keď má podozrenie, že má pred sebou falzifikáty. Keď je peniaz zlatý, kyselina mu neublíži, ak je z medi či striebra, kov sa rozpustí.
Ako však Biroš tvrdí, nie je falzifikát ako falzifikát. „Existujú falzifikáty historických mincí, ktoré falšovatelia vyrábali v čase, keď bola daná minca v obehu. Sú často vzácnejšie a drahšie ako originály, ktorých sa nachádza oveľa viac ako falošných mincí. Jeden zberateľ mi raz sľúbil ukázať falošný strieborný toliar s čudným kruhopisom, ale zatiaľ sa neobjavil."
Naposledy Vladimír Biroš skúmal aj medené polturáky Františka II. Rákociho z obdobia protihabsburského povstania, ktoré sú súčasťou šurianskeho pokladu. „Podľa chemických skúšok boli pozlátené, nejaký chytrák ich možno chcel vydávať za zlaté."
Povstalci s hurbanovskými kosami
Okrem mincí zbierka v múzeu obsahuje aj staré listiny, napríklad výučné listy z 19. storočia. „Istá pani mi priniesla ukázať starú mapu zo 16. storočia s anglickým nápisom, zarámovanú v rozbitom skle. Keby bola originál, bola by skutočne veľmi vzácna, bola to však len jedna z kópií, aké sa vo veľkom vyrábajú a predávajú."
Súčasťou zbierky v Ponitrianskom múzeu sú tiež exponáty historických zbraní. Nájdu sa tu napríklad hákovnice zo 16. storočia, helmy z obdobia 30-ročnej vojny (1618 - 1648) so zachovalou koženou výplňou, náprsný pancier z 18. storočia, šable z 19. storočia, aj ruské a nemecké zbrane z II. svetovej vojny. „Zaujímavosťou sú tzv. hurbanovské kosy - z tohto bežného roľníckeho náradia si slovenskí povstalci v rokoch 1848 - 1849 vyrábali sečné zbrane," hovorí Biroš a ukazuje na kosu pripevnenú na krátkej drevenej rúčke. „Raritou sú delostrelecké nábojnice z 1. svetovej vojny, ktoré si navrátilci prerábali na pivové krígle či vázy."
Zľava toliar Leopolda I., keltská tetradrachma a zlatý dukát Mateja Korvína. Pod nimi sú drobné uhorské denáre zo 16. storočia.
Bíroš ukazuje delostrelecké nábojnice z 1. svetovej vojny, prerobené na vázu a krígeľ. FOTO: (ČE)
