TOPOĽČANY. O tom ako to vtedy vyzeralo sme sa porozprávali s bývalou misskou a vtedajším šéfredaktorom Antonom Krumpárom. "Bola to náhoda, pár slov, ktoré prehodil náš spolupracovník a fotograf Eugen Červený, že by sme mohli zorganizovať nejakú súťaž krásy," spomína Krumpár.
Zvýšil sa náklad
Po vyhlásení súťaže Dievča okresu začali do redakcie prichádzať prvé fotografie, a potom sa k ankete pripojila aj okresná rada Združenia detských a mládežníckych organizácií.
"Z fotografií sme museli vyberať, pretože niektoré dievčatá neboli sebakritické, a tie najkrajšie sme postupne uverejnili v novinách. Ľudia javili o súťaž záujem, pretože sa nám zvýšil náklad novín,-"dozvedeli sme sa od Krumpára. Dievčatá tiež vyberali na základe testov, a do finále ich postúpilo dvadsaťjeden.
Problémy s porotou
Súťaž sa konala v kaštieli na Duchonke, no organizátori boli spočiatku nervózni, pretože dievčatá akosi neprichádzali. "Chlapci dobre je, videl som päť dievčat, a z nich sa už tri dajú vybrať," hlásil vtedy natešene šéfredaktor Krumpár. Z dvadsaťjednotky pozvaných krasavíc ich napokon prišlo jedenásť.
Problémy boli aj s porotou, hoci vtedajší Socialistický denšok napísal: "O objektivite svedčí, že desaťčlenná porota bola zostavená iba 15 minút pred začiatkom súťaže. Podľa Krumpára však bola pravda úplne niekde inde: "Mnohí z porotcov účasť na súťaži odmietli, a tak sme narýchlo museli zháňať iných."
Hodnotili tri disciplíny
Každý porotca hodnotil fyzický zjav dievčat od 5 do 10 bodov, pohybovú kultúru od 1 do 5 bodov a inteligenciu rovnako. Dievčatá spovedal Stanislav Štepka, odborník, ktorý sa vie v spomínaných situáciách vynikajúco orientovať.
Vtipne a nenútene oboznámil porotu so súťažiacou číslo jeden. Krásna deva sa osmelila a pohotovo reagovala. Keď zarecitovala vlastnú báseň, ovzval sa potlesk. Ďalšie dievčatá spievali ľudové a tanečné piesne, hovorili o svojich záľubách a nechýbala ani promenáda v plavkách. Podaktoré parádnice dokonca chceli kurizovať porote.
Ťažké rozhodovanie
Po skončení súťaže tváre porotcov zvážneli. No keď sa na pódiu objavil šéfredaktor Tóno Krumpár, ktorý úsmevmi a mávaním napodobňoval dievčatá, jeden z porotcov mu dal najvyššiu známku. Konštatoval, že za vydarenú súťaž si ju zaslúži a dodal, že človeku sa ani veriť nechce, že dobre platení kultúrni a osvetoví pracovníci okresu nemajú o podujatie záujem.
Rozhodovanie bolo ťažké, podaktorí porotcovia žartovne navrhovali, aby sa udelilo jedenásť prvých cien. Stano Štepka komentoval celú situáciu slovami: "Dievčatá, všetky ste krásne, medzi vami niet víťazok ani porazených. Všetkým vám želám, aby sa vaša telesná i duševná krása mohla u nás plne uplatniť."
Víťazka zo Žabokriek
Dievčaťom okresu sa napokon stala Magdaléna Smatanová zo Žabokriek nad Nitrou, ktorá mala pri výška 166 centimetrov a váhe 54 kilogramov takmer idelálne miery 90 - 62 - 90. Za viťazstvo dostala zájazd do Bulharska, bižutériu a knihu.
Víťazku Magdalénu Smatanovú, ktorá sa dnes volá Bačová sa nám podarilo objaviť aj po štyridsiatich rokoch. Už je na dôchodku a žije v Handlovej.
Spýtali sem sa jej, ako sa na súťaž vlastne dostala. "Na kúpalisku v Žabokrekoch (dnes už neexistuje) ma oslovil učiteľ základnej deväťročnej školy Jozef Ovsienka. Porozprával sa so mnou a dala som sa vyfotografovať do novín."
Ako nám ďalej povedala, trému nemala a súťažila len pár dní po maturite na strojníckej priemyslovke v Partizánskom. "Vo štvrtok som zmaturovala, v piatok som si dala do poriadku vlasy a šaty a v sobotu bola súťaž. Dala som si ušiť biele šaty s volánikmi, a tak ako všetky súťažiace som sa tiež sama líčila."
Už v interview pre Socialistický dnešok pred štyridsiatimi rokmi odpovedala na otázku, kedy sa cíti šťastná, slovami: "Keď mám pokoj a peniaze." Teraz hovorí, že to platí aj dnes, lebo to patrí k životu, no peniaze nie sú najdôležitejšie."
Na otázku, či by sa stala modelkou odpovedala: "Rozhodne nie."Napriek tomu nafotila niekoľko reklamných fotografií na topánky pre Závody 29. augusta Partizánske.
Snom Magdalény bolo stať sa učiteľkou a venovať sa deťom. Neskôr vyštudovala Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici a Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline. Až do dôchodku učila strojníctvo a technológiu na Strednej odbornej škole v Handlovej.
Básne píše dodnes
Ako voľnú disciplínu si Magdaléna vybrala na súťaži recitovanie vlastnej básne. Poézia je dodnes jej koníčkom. Píše o prírode, láske a živote, ale vlastnú zbierku doteraz nevydala. Napísala však Rozprávky z lesa pre svoje deti, ktoré si dala knižne zviazať.
A ako sa pozerá na súťaže krásy dnes? "Je to pekný kultúrny zážitok, ale súťaže miss sú dnes príliš prešpikované peniazmi, a skutočná krása je dotvorená.
Redakcia Socialistického dneška chcela zorganizovať súťaž o najkrajšie dievča okresu aj v roku 1970. No to už prišla normalizácia a podobné súťaže nepasovali vtedajšiemu režimu. Tak sa znovu Miss Topoľčany uskutočnila až pod dvadsiatich rokoch.