Mamutie kosti z Moravian ľudia mleli a jedli. Venuša sa zachovala

Známe nálezisko v Moravanoch nad Váhom nenavštevovali len archeológovia, ale aj felčiari. Verili, že pomleté kosti z mamutov majú liečivé účinky.

A tak mnohé cenné vykopávky ľudia pojedli.

NITRA. Prvá dáma slovenského praveku je vyrobená z mamutieho kla. Soška nahej ženy s veľkými prsiami a zvýrazneným pohlavím sa zachovala bez hlavy a rúk. Na jej hodnote to však neuberá. „Je výnimočná tým, že bola vyhotovená realisticky, s minimálnou štylizáciou," hovorí riaditeľ Ponitrianskeho múzea Anton Števko.

Príbeh objavenia

Moravianska venuša je stará vyše 22-tisíc rokov. Má len 7,5 centimetra. Zvláštnosťou je, že venušu z Moravian nad Váhom neobjavili archeológovia, dostala sa im do rúk sprostredkovane po viac ako štvrťstoročí. Po smrti nemeckého archeológa Lothara Zotza ju do Archeologického ústavu v Nitre priviezla v roku 1967 jeho asistentka Gisela Freundová - splnila tak jeho želanie vrátiť ju na Slovensko.

„Nevieme, kedy bola presne nájdená, možno to bolo okolo rokov 1925 alebo 1937. Uvádza sa, že bola vykopaná pri orbe v lokalite Podkovica pri Piešťanoch, ktorá je známa ako nálezisko sídiel pravekého človeka. Do rúk Lothara Zotza sa dostala v rokoch 1937 až 1940. Vraj ju získal od nejakého kúpeľného hosťa," vysvetľuje Števko.

Výskum s podporou nacistov

V tom čase bola druhá svetová vojna a Lothar Zotz mal v hlave preňho dôležitejšie veci.

„Keďže sa chcel vyhnúť frontu, vymýšľal teórie o pôvode Nemcov a germánskej kultúre, ktoré sa páčili nemeckej ideológii."

Na venušu však nezabudol - keď sa stal po rozpade Československa profesorom na nemeckej univerzite v Prahe, rozhodol sa robiť výskum v Moravanoch nad Váhom. Pri vybavovaní mu pomohol šéf gestapa a zároveň nositeľ čestného doktorátu z archeológie Heinrich Himmler, ktorý sa za Zotza prihovoril u premiéra Slovenského štátu Vojtecha Tuku. Aj vďaka tomuto lobingu robil Zotz v oblasti nálezísk lovcov mamutov v rokoch 1941 až 1943 najväčší systematický archeologický výskum v období II. svetovej vojny na Slovensku.

Stratená venuša

„Zotz tvrdil, že v Moravanoch nad Váhom našiel úžasné veci, napríklad aj ďalšiu venušu, vysokú viac ako tridsať centimetrov. Nálezy, ktoré posielal do Prahy, sa však vo virvare vojny a po tom, čo Zotz musel nakoniec nastúpiť na front, stratili," hovorí Števko.

Nálezy pojedli

Nálezisko z obdobia paleolitu bolo známe už dávno pred 2. svetovou vojnou. „Už v osemnástom storočí sa o ňom hovorilo, že ľudia tu pozostatky po pravekých ľuďoch vyorávali ako zemiaky," tvrdí Števko.

„O popularizáciu tejto lokality sa postarala v roku 1864 majiteľka kaštieľa v Moravanoch Rozina Motešická. Nálezy poslala do Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. V 18. storočí, a možno aj predtým, boli nájdené kosti predmetom obchodovania, lebo ich ľudia považovali za liečivé. Mleli sa, pridávali sa do jedla alebo sa zapíjali vodou." Takéto spôsoby liečby sa vraj spomínajú ešte aj začiatkom 20. storočia.

Návrat venuše

V historických materiáloch sa uvádza, že Lothar Zoth sa obrátil na parížskeho odborníka Abbe Henriho Breuila. Chcel od neho písomné potvrdenie o pravosti Moravianskej venuše. Nedostal ho. Breuil bol opatrný, obával sa podvodníkov. Nepriamym potvrdením však mohol aj byť fakt, že sám Breuil dal kópiu venuše do Musée de l´Homme v Paríži. Tam ju našiel český antropológ Emanuel Vlček, ktorý na ňu upozornil mladého pracovníka archeologického ústavu Juraja Bártu. Začalo sa pátranie po Zotzovi a origináli Moravianskej venuše.

„Zotz, ktorému sa medzitým podarilo preklenúť svoju nacistickú minulosť a získať profesúru, dal prísľub na vrátenie sošky. Onedlho však nečakane zomrel a venušu slovenským archeológom nestihol vrátiť. Urobila to jeho asistentka, ktorá ju na jar v roku 1967 osobne priniesla do expozície Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre," konštatuje riaditeľ Ponitrianskeho múzea.

Heller: Je pravá

Potvrdením o pravosti sošky je expertíza paleontológa Floriána Hellera. Cituje ju Pavel Dvořák v publikácii Moravianska venuša: „Figúrka venuše z Moravian bola zhotovená z mamutoviny, ktorá má za sebou nesporne značný proces starnutia. Je mineralizovaná, a teda

fosilná. Vysoky stupeň fosilizácie robí akékoľvek ďalšie opracúvanie nemožným... Za týchto okolností je podozrenie na falzum bez akýchkoľvek podkladov. Moravianska venuša predstavuje pravé umelecké dielo z mladého paleolitu," zdôvodnil paleontológ.

Hellerova expertíza tak vyvrátila pochybnosti, ktoré sprevádzali venušu z Moravian nad Váhom po desaťročia. Je dôkazom úcty k žene a matke, ktorá zachováva rod. Tak ju vyrezal z kla svojho úlovku lovec mamutov, ktorý žil na našom území v praveku.