Ani úspešná žatva nezlepšila nepriaznivú situáciu poľnohospodárov. Pre zásoby z minulého roka nemajú odberateľov, pre nízke výkupné ceny mlieka sú stále v mínuse. Niektoré poľnohospodárske podniky v okrese pristúpili k znižovaniu stavov aj miezd.
TOPOĽČANY. Tohtoročné výsledky žatvy ukázali, že Topoľčiansky okres dosiahol jednu z najvyšších hektárových úrodností na Slovensku.
Ceny výrobkov sa nezvýšia
„Máme najlepšiu úrodu pšenice 5,91 tony a jarného jačmeňa 4,81 tony. Tri podniky v okrese dosiahli lepšie výsledky ako vlani, zhodnotil riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Topoľčanoch Dušan Bystriansky.
Bohatá úroda by podľa neho mala postačiť pre potravinovú bezpečnosť Slovenska. Tým, že sú v sýpkach ešte zásoby z minulého roka, ceny pekárenských výrobkov by stúpnuť nemali. Poľnohospodári však pociťujú problémy s odbytom.
„Utlmuje sa obchod s obilovinami, sme hendikepovaní na európskych trhoch i keď vyrábame lacnejšie. Spracovateľské firmy to zneužívajú tak, že čakajú s výkupom tovaru," objasnil Jozef Urminský, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Prašiciach. Dodal, že cena kvalitnej potravinárskej pšenice a jačmeňa sa pohybuje pod úrovňou výrobných nákladov, cena pšenice nižšej kvality je dokonca hlboko pod úrovňou.
„Tým, že je obilovín dosť po celej Európe, vzniká pretlak a tým nízke ceny. Pociťuje to najmä stredná Európa, pretože je ďaleko od prístavov a spracovateľských centier," doplnil Anton Tóth, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Horných Obdokovciach.
Na tržbách z mlieka strácajú milióny
Podniky sa sťažujú, že už vyše roka nevykazujú žiadne zisky zo živočíšnej ani z rastlinnej výroby. „Kedysi bolo mlieko komodita, z ktorej, pokiaľ nebola žatva a neprišli nejaké tržby z obilovín, podniky vyplácali mzdy, energie a odvody do sociálnej poisťovne. Pri dnešnej situácii nás nemá čo pokryť, keď sme v mínuse u oboch," konštatuje Dušan Bystriansky.
V Topoľčianskom okrese je štrnásť podnikov, ktoré spolu chovajú 4000 kráv. Ročne vyprodukujú okolo 26 miliónov litrov mlieka. Tým, že sa jeho výkupná cena z pôvodných 35 centov znížila na 20, tržby za mlieko sú ročne nižšie až o 3 milióny eur. V obchodných systémoch cena poklesla iba o 11 percent. Kde je definitívna hranica, pod ktorú budú farmári ochotní klesnúť, nevedeli odhadnúť.
Pristupujú k úsporným opatreniam
„Nemáme takmer z čoho žiť, všetko obilie, ktoré sa urodilo, musíme vrátiť firmám za osivá a chémiu, ktoré sme si požičali. A ak sa situácia nezlepší na budúci rok, budeme uvažovať o zániku živočíšnej výroby," referoval Anton Tóth, ktorý si za 35 rokov praxe podobnú katastrofálnu situáciu nepamätá.
Predseda v Horných Obdokovciach musel už teraz pristúpiť k úsporným opatreniam. Znížil mzdy a prepustil zamestnancov. „Zúfalá situácia je u nás aj so slivkami. Ľudia na trhu uprednostnia lacnejšie zo zahraničia, naše musíme preto zužitkovať u Jelínka na destiláciu. Ročne strácame na tržbách aj 66- tisíc eur. Platí veta, že sedliaci svoje produkty už dlhodobo nepredávajú a neobchodujú s nimi, ale darujú za poplatok."
Rovnaké dotácie ako v zahraničí
Všetci podnikatelia v poľnohospodárstve okresu sa zhodujú na tom, že jediné východisko zo súčasnej situácie je zjednotenie výkupných cien v štátoch Európskej únie. Pôvodne je toto vyrovnanie naplánované až o štyri roky, poľnohospodári sa to však snažia dosiahnuť už v roku 2010.
„Chceme, aby v EÚ 27 výkupné ceny boli adekvátne vstupným cenám, aby sme za produkty dostali normálne zaplatené. Predsa v zdravom podnikaní je dôležité, aby mal každý rovnaké podmienky. Prečo majú farmári prvej pätnástky trojnásobne vyššie dotácie na hektár ako my?" položil si otázku riaditeľ regionálnej komory.
